Do Luxemburgu som prišla v jedno krásne jarné dopoludnie. Zablúdila som do štvrte úradov a bánk a chcela som sa spýtať na cestu. Kráčala som popri budovách finančných a európskych inštitúcií celých dvadsať minút – a nestretla som ani živú dušu.

Aby ani náhodou neprišlo k omylu: bionafta vôbec nie je nafta. Ale v rôznych aplikáciách sa veľmi úspešne používa namiesto nej, dokonca aj ako palivo v neupravených dieselových motoroch.

Kým som neprečítal knižku Billa Bakera Z bludného kruhu (Košice, Silvana, 2007), netušil som, že známa modlitba svätého Františka z Assisi: „Pane, daj mi pokoru prijať veci, ktoré neviem zmeniť, odvahu zmeniť všetko to, čo zmeniť môžem, a múdrosť, aby som dokázal jedno od druhého odlíšiť,“ tvorí záver dvanástich krokov Anonymných alkoholikov.

Scenárista Zdeňek Svěrák a jeho syn, režisér Jan, vytvorili komédiu o mužovi, ktorý sa vo výkupe vratných fliaš snaží nájsť svoje stratené miesto na svete.

Keď som mal zhruba sedemnásť, komunistický režim som vnímal ako nepriateľa, no Miroslava Válka som považoval za

Maxim E. Matkin vydal svoju štvrtú knihu. Pravé meno autora síce stále ostáva v utajení, no zjavne je to náš starý známy.