Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Seržant Pepper

.časopis .fenomén

    Pred štyridsiatimi rokmi The Beatles vydali Seržanta Peppera. Nahrávku, ktorá dodnes okupuje popredné miesta v rebríčkoch najvýznamnejších albumov všetkých čias a ktorú britský divadelný kritik Kenneth Tynan označil za „rozhodujúci okamih západnej civilizácie“.

    Album Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band vyšiel v Británii 1. júna 1967. Aj keby sme brali slová významného kritika a veľkého excentrika Kennetha Tynana o „rozhodujúcom okamihu západnej civilizácie“ s rezervou, faktom zostáva, že na Seržantovi Pepperovi v čase jeho vydania udrelo poslucháčovi do uší aj do očí takmer všetko. Zvláštne skladby, na aké fanúšikovia Beatles dovtedy neboli celkom zvyknutí. Zvláštny zvuk, ktorý bol výsledkom novátorských nahrávacích metód. Alebo aj zvláštny rozkladací obal, na ktorom so štyrmi „chrobákmi“ prostredníctvom koláže pózuje pestrá zmes osobností z rôznych oblastí a období.

.beatles v kríze?
    Pritom ešte rok predtým sa mohlo zdať, že Beatles prežívajú krízu, ba dokonca, že končia. John Lennon, Paul McCartney, George Harris a Ringo Starr v lete 1966 absolvovali vyčerpávajúce svetové turné. Na Filipínach zažili nepríjemný incident, keď odmietli pozvanie na recepciu od prvej dámy Imeldy Marcosovej a krajinu opúšťali za dramatických okolností, vydaní napospas rozvášnenému davu. V USA zase vyvolal pobúrenie slávny výrok Johna Lennona, že Beatles sú momentálne populárnejší ako Ježiš. Po všetkých týchto peripetiách sa Beatles rozhodli, že sa sústredia len na prácu v štúdiu a v auguste 1966 odohrali v San Franciscu svoj posledný koncert pred platiacimi divákmi.
    Predstava fiktívnej „kapely klubu osamelých sŕdc seržanta Peppera“ sa zrodila v hlave Paula McCartneyho ako reakcia na situáciu, v ktorej sa Beatles nachádzali. V čase vrcholiacej beatlemánie ich poznal celý svet a už niekoľko rokov museli na koncertoch čeliť nepríčetne jačiacim tíndežerkám, ktoré si zapchávali uši. Jednoducho, Beatles sa túžili striasť nálepky roztomilých mládencov a posunúť sa ďalej. Koncepcia albumu, na ktorom by sa Beatles schovali za fiktívnu kapelu, sa javila ako elegantné a vtipné riešenie. Hoci výsledok bol trochu iný, ako si McCartney a spol. pôvodne predstavovali.


.experimenty na Abbey Road
    Beatles začali nahrávať v novembri 1966. Miestom činu bolo opäť štúdio vydavateľstva EMI na Abbey Road a spolupracovníkom Beatles bol starý známy „piaty člen Beatles“ George Martin. Hoci Beatles nahrali v Abbey Road Studios všetkých sedem svojich doterajších radových albumov a pri všetkých bol producentom Martin, práca v štúdiu tentoraz prebiehala v inej atmosfére a za iných podmienok.
    Čo sa týka nahrávacích metód, Beatles a George Martin prešli od debutového albumu Please Please Me z roku 1963 dlhú cestu. Kým debut sa ešte nahrával v podstate naživo, Beatles neskôr čoraz viac využívali nové možnosti štúdiového čarovania a stávali sa jeho priekopníkmi. Novátorské postupy zohrali významnú úlohu už aj pri predchádzajúcich albumoch Rubber Soul (1965) a Revolver (1966), kde sa napríklad niektoré časti spomaľovali alebo prehrávali odzadu. Nahrávanie Seržanta Peppera trvalo takmer pol roka, čo bolo na vtedajšie pomery naozaj dosť, a štúdiovému experimentovaniu sa nekládli medze.
:Napríklad na napísanie skladby Being For The Benefit Of Mr. Kite! inšpiroval Lennona cirkusový plagát z 19. storočia, na ktorý natrafil v antikvariáte a cirkusovú atmosféru v nej vytvára zvuková koláž. V skladbe Good Morning Good Morning zase zaznejú zvieracie zvuky a na záver platne je ako fór umiestnený zvukový signál, ktorý dokážu zachytiť len psy...
    Beatles počas práce na Seržantovi Pepperovi využívali najnovšie výdobytky nahrávacej techniky, ale zvuk nahrávky popri bicích, basgitare a gitarách dopĺňajú „staré“ a nerockové nástroje, ako husle, čelo, klarinet, harpsichord alebo harmónium. V tom mali pre Beatles veľký význam producentské a aranžérske skúsenosti Georgea Martina.

.bachovka a mellotron
    Spojenie nového a starého je však charakteristické pre celý album a netýka sa len zvukovej stránky. Predzvesťou Seržanta Peppera bol singel s dvoma A stranami - Strawberry Fields Forever a Penny Lane. Piesne vznikli počas nahrávania albumu a keď manažér Brian Epstein pýtal od Georgea Martina skladby na singel, George Martin vybral práve tieto dve, pretože podľa neho patria k tomu najlepšiemu od Beatles. Na albume sa však už neobjavili a George Martin tvrdí, že to dodnes ľutuje.
    Strawberry Fields Forever aj Penny Lane majú ako autorov uvedenú tradičnú dvojicu Lennon/McCartney, Strawberry Fields Forever je však najmä Lennonova skladba a Penny Lane zase McCartneyho. V oboch prípadoch ide o spomienku na detstvo a obe sa vyznačujú aranžérskym ozvláštnením: v idylickej Penny Lane znie pikolo trúbka (zvaná aj bachovka), v Strawberry Fields Forever vytvára snovú až psychedelickú atmosféru vtedy nový klávesový nástroj mellotron, predchodca dnešných samplerov, ktorý v 70. rokoch s obľubou používali artrockové a progrockové skupiny ako King Crimson, Genesis alebo Pink Floyd a dnes sa k nemu vrátili napríklad Radiohead.
    Práve Straberry Fields Forever, kde je nostalgia za detstvom akoby filtrovaná cez halucinogénmi „upravené“ vnímanie, charakterizuje Beatles v tomto období. Hoci Seržant Pepper pôsobí bizarne, akoby nie celkom z tohto sveta, Beatles ním zároveň nadväzovali na britské tradície – či už to boli spomienky na detstvo v Liverpoole, starý cirkusový plagát alebo malebné kostýmy ako z konca 19. storočia, ktoré začali nosiť. Svoje miesto tu však má aj každodennosť. Napríklad na napísanie piesne Lovely Rita vraj McCartneyho inšpirovalo stretnutie s dopravnou regulovčíčkou, ktorá mu dala pokutu za zlé parkovanie. A Lennon zložil A Day In The Life pri čítaní správ v denníku Daily Mail.

.seržant a drogy
    To však nič nemení na podivuhodnej atmosfére, ktorá sa vznáša nad Seržantom Pepperom. Nie je tajomstvom, kde by sa dal hľadať jej pôvod. Neodmysliteľnou súčasťou nahrávania bolo fajčenie marihuany a Lennon bol aj pravidelným konzumentom LSD. O tom, aký význam malo na Seržanta Peppera užívanie drog, sa dodnes vedú spory.
    Tí, ktorí milujú Beatles a zároveň kategoricky odmietajú drogy, sa väčšinou význam omamných látok na hudbu Beatles usilujú minimalizovať. Sú však aj ľudia, ktorí ich vplyv zdôrazňujú. Napríklad Eric Burden, rovesník Beatles a spevák skupiny Animals, to na stránkach britského časopisu Mojo zhrnul nekompromisne: „Keď ľudia hovoria o vplyve LSD na hudbu, je to všetko vidieť na Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band. Pár chlapcov z proletárskeho prostredia Liverpoolu najprv spievalo „chcem ťa držať za ruku“, no už o chvíľu sa hovorí o tom, že „na brehu sa zjavujú novinové taxíky a chcú ťa odviesť preč“... Prosím vás pekne! Bolo to tak, že Brian Epstein mal fľaštičku čistého LSD zo Sandoz Laboratories a z tej fľaštičky vyšiel Seržant Pepper.“
    Na Seržantovi Pepperovi je veľa motívov, ktoré sa môžu, ale aj nemusia vysvetľovať ako narážky na drogy. „Poriadok“ do tejto debaty nevniesli ani vyjadrenia členov Beatles, ktoré si často odporujú. To je prípad skladieb Fixing The Hole alebo A Day In The Life, kde sa niektoré obrazy pri troške predstavivosti dajú interpretovať ako fajčenie marihuany. Najslávnejším príkladom je však Lucy In The Sky With Diamonds. Zástancovia drogovej verzie tvrdia, že text skladby je opisom „tripu“ a jej názov obsahuje iniciály LSD (Lucy – Sky – Diamonds). Podľa Beatles je to náhoda a názov inšpiroval obrázok, ktorý namaľoval vtedy trojročný Lennonov syn Julian a pomenoval ho podľa spolužiačky zo škôlky. Obrázok sa zachoval, ale interpretáciám sa stále medze nekladú.

.osamelé srdcia
    Seržant Pepper je v každom prípade veľmi pestré dielko. Pôvodná predstava o vymyslenej kapele pritom zostala na pol ceste – album síce ohraničuje titulná skladba, ktorá zaznie ako prvá a predposledná, ale nápad s fiktívnymi postavami sa využil len v prípade Ringa Starra, ktorý je uvedený ako Billy Shears. Seržant Pepper vošiel do dejín populárnej hudby ako jeden z prvých slávnych konceptuálnych albumov, hoci spoločný motív tu nie je zďaleka taký zreteľný ako napríklad v prípade The Wall od Pink Floyd alebo rockovej opery Tommy od The Who.
    Skladby na Seržantovi Pepperovi sú rôzne. Napríklad With A Little Help From My Friends je hymnus na priateľstvo a Lennon s McCartneym ho napísali pre Ringa Starra s ohľadom na jeho hlasový rozsah. Slovné spojenie „s trochou pomoci od priateľov“ sa zároveň stálo pevnou súčasťou slovníka nielen v angličtine. George Harrison napísal svoju jedinú skladbu na albume Within You Without You pod vplyvom hinduizmu a na nahrávanie si pozval indických hudobníkov. Rozmarnú pesničku o starnutí When I’m Sixty-Four, v ktorej účinkuje klarinetové trio, McCartney zložil ešte ako šestnásťročný. Šesťdesiatštyri rokov, o ktorých sa v nej spieva, mal vlani...
    Pestrosť albumu, na ktorom sa s ľahkosťou spája všetko možné do malebného celku, vystihuje jeho slávny obal, pod ktorým sú popri Beatles podpísaní art director Robert Fraser, výtvarník Peter Blake, jeho manželka Jann Haworth a fotograf Michael Cooper. Medzi kartónovými postavami, ktoré pózujú spolu s Beatles, sú také odlišné osobnosti ako Sigmund Freud, Karl Marx, Fred Astaire, Albert Einstein, Oscar Wilde, James Dean, Bob Dylan či Aleister Crowley. Pôvodne tu mali byť napríklad aj Ježiš Kristus a Gándhí, ale vydavateľstvo ich podobizne žiadalo odstrániť z obavy pred škandálom. Zo žartu bol medzi osamelé srdcia zaradený aj Adolf Hitler, dokonca na obale aj zostal, ale ukrytý za Beatles.

.inšpirácie a konšpirácie
    S obalom súvisí aj bizarná konšpiračná teória, podľa ktorej Paul McCartney zahynul počas nahrávania Seržanta Peppera pri autonehode a nahradil ho dvojník. Na túto skutočnosť vraj poukazujú šifrované odkazy v textoch skladieb a na obaloch albumov. Na Seržantovi Pepperovi to majú byť napríklad žlté kvety v tvare basgitary na hrobe, na Abbey Road McCartneyho bosé nohy, na Let It Be červené pozadie za McCartneyho portrétom...
    McCartney sa pritom zo všetkých členov Beatles najaktívnejšie podieľal na nahrávaní Seržanta Peppera. K jeho hudobným inšpiráciám patrili napríklad klasická hudba, konceptuálny dvojalbum Franka Zappu Freak Out! alebo album Pet Sounds od Beach Boys. Traduje sa, že keď mozog Beach Boys, spevák a skladateľ Brian Wilson prvýkrát počul Seržanta Peppera, upadol do depresie a rozhodol sa radšej nevydať pripravovaný album Smile, pretože mal pocit, že Beatles už dosiahli to, o čo sa usiloval. Smile napokon uzrel svetlo sveta až v roku 2004.
    Úplne inak na Seržanta Peppera zareagoval Frank Zappa. V roku 1968 vydal album We’re Only In It For The Money, na ktorom paroduje Beatles, obal Seržanta Peppera aj celé kvetinové hnutie 60. rokov. Obal Seržanta Peppera bol láskavo sparodovaný napríklad aj v Simpsonovcoch. Naopak, o nechcenú paródiu sa v roku 1978 postarali tvorcovia hudobného filmu Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band, v ktorom hlavné úlohy stvárnili Bee Gees a spevák Peter Frampton...
    Je Seržant Pepper naozaj najlepší album všetkých čias? Voči tomu by sa iste ohradili tí, ktorí prvenstvo priznávajú napríklad Pet Sounds od Beach Boys, Dark Side Of The Moon od Pink Floyd, London Calling od The Clash, The Joshua Tree od U2, Nevermind od Nirvany, OK Computer od Radiohead alebo ktorémukoľvek z dlhokánskeho zoznamu jedinečných albumov. Dokonca ani medzi fanúšikmi Beatles nie je zhoda, ktorá beatlesácka nahrávka je najvydarenejšia. Niektorí znalci Beatles vyššie hodnotia napríklad Rubber Soul, Revolver, takzvaný Biely album alebo Abbey Road.
    Hudba nie je matematika, a tak objektívny výsledok nikdy nezistíme. Isté však je, že Beatles na Seržantovi Pepperovi dokázali prekonať krízu, prekročiť vlastný tieň a naplno využiť tvorivú slobodu. Seržant Pepper je zároveň posledný album, na ktorom Beatles fungovali ako reálna skupina – hoci aj tu sa už dá hovoriť o apatii zo strany Georgea Harrisona. Beatles už potom až do oficiálneho vyhlásenia o rozpade v apríli 1970 pôsobili skôr ako veľmi voľné združenie silných individualít, ktoré si robia svoje.
    No Seržant Pepper je tu a nielen 60. roky, ale aj celé dejiny populárnej hudby by bez neho vyzerali inak.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite