Na dlhé lakteVnútorný zápas v

Napádajú náhodné obete. Dobijú ich, dobodajú nožmi a

Ste autorom knihy Čas svitania, ktorá podrobne mapuje sviečkovú manifestáciu, ktorú ste napísali ako 28-ročný. V

„Z čeho vytvoříš své dílo? Ze svého života, neboť nic jiného nemůžeš znát a nic jiného nemáš.“

Radi provokujú. Chcú použiť demokraciu na jej zničenie. Skúšajú jej limity. Každý 14. marec opakovane znamená mediálne defilé korektnosti, ktorá si nevie rady so sofistikovaným neonacizmom.

Hovorí, že v štyridsiatom ôsmom Československo nemohlo byť mostom medzi Východom a Západom, že voľby, ktoré boli dva roky predtým, neboli štandardne demokratické a že dnes by na prevrate nikto nemal záujem. Historik Milan Zemko.

Február 1988. Ktorákoľvek základná škola v Československu. Hodina výtvarnej výchovy. Žiaci kreslia továrne a dymiace komíny. Pred nimi stoja ozbrojení muži v modrých kabátoch s puškami na pleciach, odhodlaní brániť „svoj“ závod aj proti jeho právoplatnému majiteľovi. Milicionári.

Pred tromi mesiacmi vyšla v britskom denníku Daily Mail reportáž o dvoch pároch, ktoré sa rozhodli nemať deti. Nie kvôli kariére, dokonca ani preto, že by si chceli predĺžiť pubertu. Ich postoj bol motivovaný omnoho vyšším cieľom – záchranou planéty.

Únor bílý, pole sílí. Za tento nápis na nástěnce dostal kdysi kamarád na gymnáziu ředitelskou důtku, protože měl přece připravit agitaci k Velké únorové revoluci. Komunisti začali před šedesáti lety občanskou válku v poválečném Československu.