Má ešte význam hovoriť o spore „liberáli verzus konzervatívci“? Nie sú tieto mená už len pozostatkom odchádzajúcej éry, zanikajúceho sveta, spoločenských podmienok, za ktorými môžeme cítiť nostalgiu, no ktorých ideové zápasy už nie sú v našich dnešných podmienkach relevantné?

Aj tento rok iniciatíva Nie v našom meste pripravila podujatie, kde sa bude autenticky spomínať, ako to naozaj bolo, hodnotiť, čo nám novembrové dni priniesli, a hovoriť o tom, ako získanú slobodu chceme využiť teraz a v budúcnosti.

Istá blízka osoba sa ma dnes opýtala, ako by mohla užitočne pomôcť našim východným susedom. Rozmýšľala totiž, čo také spraviť v rámci jej možností a možno aj bez toho, aby šlo len o finančnú podporu alebo aby tam musela vycestovať ako dobrovoľníčka (v jej situácii nemožná vec).

Jozef Banáš má dostať cenu Alexandra Dubčeka. Spolu s ňou aj 38 tisíc eur z našich daní.

Európska zelená dohoda mala byť pre Európu historickým míľnikom. Jej cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu kontinentu do roku 2050 a zladiť výzvu udržania konkurencieschopnej ekonomiky s potrebami našej planéty. Teraz však musíme dbať na to, aby sme sa pri tom nezamotali do príliš komplikovaných postupov.

„Mali sme pocit, že všetko sa skončilo. Nemali sme právo hrať futbal, právo študovať, právo vôbec niečo robiť s našimi životmi. Pre dievčatá a ženy v Afganistane nezostalo nič. Iba odchod.“ Nie každý však mal to šťastie ako futbalistka Bahara Samini, ktorej sa podarilo ujsť pred Talibanom.

Po prvýkrát po takmer 34 rokoch vychádza album Richarda Müllera, na ktorom nie je podpísaný on, ale kapela, ktorá bola štartom jeho cesty k sláve – Banket. Jeho názov je Slovenská strela a je to dobrý dôvod nielen na rozhovor, ale aj pripomienku, čo Müller pre našu scénu znamená.

Prvú časť tohto známeho textu akiste poznáte: ľudia vôbec nie sú zlí. Chápeme, že ide o hru so slovami, ale v dnešnej téme rozoberáme práve toto: sú medzi nami ľudia, ktorí sú vyslovene a bezpodmienečne zlí? Je zlo pevnou súčasťou našej civilizácie? A ako funguje dichotómia dobra a zla?

„Možno sme vo vesmíre tak, ako sú psy a mačky v našich knižniciach – vidia knihy a počujú rozhovory, ale nemajú ani potuchy o ich zmysle.“ Toto prirovnanie nepochádza odo mňa, ale od jedného z najznámejších amerických filozofov a psychológov – Williama Jamesa.

„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody.“