Pôsobí to až neuveriteľne: Slovensko bolo ešte pred pár rokmi krajinou, ktorá sa borila s obrovskou a bezútešnou nezamestnanosťou.

Organizovaný zločin stále fascinuje. Nakrúcajú sa o ňom filmy a televízne seriály, píšu sa knihy. Mnohí ľudia i mafiáni samotní akoby uverili romantickému obrazu mafiána, ktorý stojí mimo zákona, ale má svoju „zbojnícku česť“. Realita je menej romantická.

Je to jediné divadlo na svete, v ktorom sa hrá v rusínčine. Je to divadlo národnostnej menšiny, no v jeho repertoári zďaleka nie sú len folklórne, národnú hrdosť utužujúce kusy. Je to pravdepodobne najzvláštnejšie slovenské divadlo. Divadlo Alexandra Duchnoviča.

Koncom apríla 1948, len dva mesiace po uchopení moci komunistami, sa v Bratislave skončil prvý z množstva politických procesov. Šestnásti obžalovaní, ktorí sa mali zúčastniť „politického sprisahania“, dostali spolu 99 rokov. Ako sa neskôr ukázalo, patrili k tým šťastnejším.

Tentoraz, obrazne povedané, kameňom ako prvá hodila reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, ktorá je fakticky najväčšou organizáciou tu žijúcich Maďarov. Jej súd postavil šiestich farárov mimo služby. Dôvod bezprecedentného trestu? Údajne vážne morálne pochybenia.

Roman Mega chytal v Slovane Bratislava, aj v

Bola raz jedna kráľovná, veľmi do seba zahľadená. Z

O osem mesiacov budeme v tejto krajine platiť, zarábať, dlžiť a požičiavať v eurách. Minulú stredu totiž Európska centrálna banka skonštatovala, že Slovensko plní maastrichtské kritériá. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak od prvého januára 2009 staneme šestnástou krajinou eurozóny.

Po svete sa pohybuje množstvo rebelov, ktorí si kritikou spoločenského systému spojenou s recesiami získavajú obdiv ľudu. Len jeden z nich však dokáže na námestie pritiahnuť stotisícovú masu.