Americký novinár, spisovateľ a nositeľ Pulitzerovej ceny Tim Weiner nedávno navštívil Slovensko na pozvanie Nadácie Tatra banky a týždenníka Slovak Spectator. Porozprávali sme sa s ním o dejinách CIA, ktorej činnosť novinársky pokrýva.

KNIHA Kjersti A. Skomsvold: Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia (Premedia, 2012)

Zlé jazyky hovoria, že nové bondovky sú zaplatené skôr, ako ich ktokoľvek v kine videl. Zdráham sa tomu uveriť. Predsa len, Quantum of Solace stálo plus-mínus dvesto miliónov dolárov, je vôbec možné, že taká suma sa producentom zišla v kasičke iba vďaka product placementu, čiže umiestňovaniu produktov vo filme?

Na každom domácom zápase má vypredané. V Bratislave aj v širokom okolí vládne už niekoľko týždňov hokejová eufória, ktorá pripomína zlaté časy slovenskej reprezentácie. Ako je možné, že na nenávidený Slovan sa dnes chodia baviť fanúšikovia z celej krajiny?

Slovenské dejiny ponúkajú príklady, keď sme sa prispôsobovali silným a správali sa ako sluhovia. Nájdeme však aj časy, keď sme boli odvážni a pestovali mentalitu orlov. O dvoch stratégiách prežitia Slovenska píše Milan Krajniak.

Médiá neinformovali o smrti Bin Ládina správne, tvrdí autor knihy Neľahký deň. Z bezpečnostných dôvodov sa ukrýva za pseudonymom Mark Owen. Aj o tom je táto kniha. O utajovaní, správnom i nesprávnom hodnotení informácií. O pravde a lži.

Ak je Bolek Polívka valašským kráľom, Bernhard Hauser je kráľom Schwarzwaldu. Už tisíce tamojších ľudí zažilo jeho tri hodiny trvajúcu prednášku, v ktorej spolu s kamarátom Albertom Freyom opisujú, ako na starom a poškodenom gumenom člne – a s hektolitrami červeného vína – splavili Dunaj od prameňa až po Deltu.

The Cure: Disintegration Fiction, (1989)

Náš stály spolupracovník, chemik Peter Szolcsányi v rozhovore pre internetový portál .týždňa vysvetlil, čo sa deje v tele, keď sa do neho dostane metanol, či sa dá laicky rozoznať od etanolu a čo robiť, keď ho skonzumujeme. Tu je krátke zrhnutie.

Pri vyslovení mena Manchester sa mi vždy objavia v mysli moje hnedé menčestrové nohavice, ktoré som na prelome svojho detstva a puberty nemal veľmi rád. Boli niekde na polceste medzi vysnívanými poriadnymi džínsami a nenávidenými tesilkami, ktoré môj otec považoval za slušné oblečenie, hodné mladého muža. Džínsy označoval za pracovné oblečenie honcov dobytka a za nohavice, v akých sa do slušnej spoločnosti jednoducho nechodí.