Keď zo dňa na deň rastie vaša potreba vypadnúť, nemusíte hneď špekulovať nad exotikou. Miesto s dokonalou dovolenkovou atmosférou máme aj u nás.

Zákazy ruských sportovců a umělců jsou vůči nim jako soukromým osobám nespravedlivé, o tom netřeba pochybovat. A přesto jsou správné.

Ruskú agresiu na Ukrajine nemožno považovať za nejakú zvlášť zaujímavú prehliadku moderných zbraní. Použitie termobarických zbraní snáď možno chápať iba ako snahu o vylepšenie tohto obrazu, prípadne ako zúfalý pokus o zastrašovanie. Je prirodzené, že v tlači si vďaka tomu vyslúžili pomerne veľkú pozornosť, ktorej pomohlo aj tvrdenie, že ide o najničivejšiu konvenčnú zbraň.

Väčšina demokratov aj republikánov podporuje sankcie USA voči Rusku, no až polovica Američanov sa obáva, že pre stupňujúce sa napätie medzi Moskvou a Washingtonom sa bude Rusko snažiť ovplyvniť novembrové voľby do Kongresu prostredníctvom dezinformácií a online propagandy.

Zúčastňuje sa na ňom niekoľko stoviek demonštrantov, ktorí okrem iného skandujú „Fica si nedáme".

Dobrý deň, dianie okolo Roberta Fica a Roberta Kaliňáka je doterajším finále ťažkého sporu s uneseným štátom. Ako sa v ňom Slovensku darí, čo už dosiahlo a či je zmena nezvratná – o tom je obálková téma .týždňa. Pripravili sme pre Vás aj dva veľké rozhovory a zaujímavý pohľad na fenomén Elon Musk. Želám Vám dobré čítanie.

Nelegálna práca škodí. Tomu, kto tak pracuje, tomu, kto tak zamestnáva aj celej spoločnosti. Ani Ukrajinci nie sú dosť dobrý dôvod na to, aby firmy prišli o povesť, peniaze na pokutách či rovno o biznis. Uvedomuje si to aj EÚ. Migráciu plánuje lepšie riadiť a legalizovať.

Na Slovensku máme problém s odchodom najšikovnejších mladých ľudí na zahraničné vysoké školy. Ak chceme tento problém riešiť, musíme poznať jeho príčiny. A tie môžeme spoznať, len ak pochopíme, ako funguje vysoké školstvo a čo je jeho skutočná pridaná hodnota.

Od nástupu Vladimíra Putina do prezidentského úřadu v roce 2000 udělal Západ směrem k Rusku mnoho chyb. A ty nejhorší z nich udělal Barack Obama.

Na prelome 17. a 18. storočia si európski vedci a filozofi kládli otázku, aké aspekty sveta by sme boli schopní vnímať, keby sme mali o jeden alebo viac zmyslov navyše. Nepoznali ešte echolokáciu netopierov či ultrafialové videnie niektorých vtákov či hmyzu, no snívali o čomsi takom.