Keď sa ľudia v New Orleanse, ktorých tradičná cajunská kuchyňa žije z darov mora, a najmä rybári a lovci kreviet na pobreží Louisiany, Mississippi a Alabamy toho roku na jar chystali na začiatok lovnej sezóny, vyzeralo to na skvelý rok.

Tak tu sa nočný pokoj rozhodne nedodržiava. Dvanásta už odbila, ale pouličný newyorleanský jugband sa až teraz dostáva do vyšších obrátok.

Minulý týždeň sa v médiách objavila nenápadná správa. Mp3, u nás empétrojka, oslávila 15. výročie, keď tento zvukový formát dostal od nemeckých vedcov svoje meno. Vtedy sa o ňu zaujímalo len zopár odborníkov, no dnes po pätnástich rokoch na sto percent viem, že v rámci počúvania a vlastnenia hudby táto vecička obrátila popmusic naruby a takmer zničila nahrávací priemysel.

Ak by sme boli túto istú cestu podnikli pred sto rokmi, neboli by sme prekročili hranice jedného štátu. V roku 2010 sme sa pohybovali v piatich krajinách.

Minulý týždeň obehla svet správa, že 39-ročný Ind Vinay Deolalikar vyriešil druhý zo siedmich miléniových problémov (prvý vyriešil pred niekoľkými rokmi Grigorij Pereľman).

Bill Gates sa zahral na vizionára. Začiatkom augusta, na konferencii Techonomy, predpovedal veľký prielom v problematike latrín (vážne, nežartujem) a tiež, že čoskoro budú mať kamenné univerzity päťnásobne menšiu dôležitosť ako dnes, pretože o päť rokov budú na internete zadarmo najlepšie prednášky.

Čakanie na naozaj dobrý slovenský hraný celovečerný film pripomínalo v posledných viacerých rokoch slávnu hru Samuela Becketta. My diváci sme tu boli za Estragona a Vladimíra a márne sme vyčakúvali na Godota – na ten film.

Pri niektorých veciach človeku napadne, že je vlastne zázrak, že ešte existujú. Že pretrvali tých dvadsať a viac rokov, čo si ich pamätáte, že sa z doby, keď bol problém mať pevnú telefónnu linku, internet neexistoval a mobily tiež nie, dokázali nerušene preniesť do druhého desaťročia nášho storočia. Že s nimi nič neurobilo ani rozdeľovanie štátov, ani ich pomalé spájanie v Európskej únii, ani Schengen, ani svetová hospodárska kríza a že aj ten pád eura by vydržali. Zázrak, o ktorom vám chcem napísať, sa volá Košičan.

V marci uplynulo desať rokov, odkedy sa značka Slovenského futbalového zväzu spája so sloganom „Spojme sa pre futbal“. Pol roka po riadnej konferencii zväzu možno povedať, že náš futbal nebol nikdy rozdelenejší.

Nové vedenie ministerstva financií sa vrátilo k starým poriadkom a východiská rozpočtu verejnej správy na budúci rok nielen pripravilo, ale na rozdiel od toho minulého aj zverejnilo.