Keď sa človek v týchto dňoch díva na mŕtve bilbordy, keď počúva frázy tých, ktorí chcú naše hlasy, keď sa rozhliadne kdekoľvek po volebnom Slovensku, nemôže z toho zistiť, že sa blížia dôležité voľby. Budú vôbec voľby?

Keby sme mali brať Slovník slovenských spisovateľov (Kalligram, 2005) za reprezentatívnu mapu slovenskej literatúry, mohli by sme z neho vyčítať zaujímavé spojitosti. Zo 639 spisovateľov je 575 mužov a 64 žien. Percentuálne to vychádza, že zo 100-percentného objemu spisovateľstva je 10, 01 % žien. Alebo - z desiatich spisovateľov v slovenskej literatúre je jedna autorka.

Jeden z mála bývalých disidentov, ktorý sa dodnes udržal vo vysokej politike. Kritický k ponovembrovému vývoju, politikom i k sebe. Petr Pithart.

„Já teprv krátký čas tu jsem a přicházím s úctou a respektem, poznati muže, mluviti s mužem jenž nejvíce prý se pyšniti můžem. (...) A ve všem tom, co u vás kdy se zvalo hříchem či zkázou, zkrátka zlem, tam já v svém pravém živlu jsem.“

Vyšetrovanie bombového útoku v moskovskom metre môže ešte preukázať nové skutočnosti. Alebo aj nemusí – vzhľadom na to, ako ruské úrady pristupujú k informovaniu o takých udalostiach. Zatiaľ vyzerá isté, že do jeho vykonania boli zapletené neslávne známe čečenské čierne vdovy.

Veľká noc to nemá jednoduché, v porovnaní s Vianocami ťahá v obľúbenosti zjavne za kratší koniec. Oba tieto silné kresťanské sviatky boli pre komunistov ťažkým orieškom, skúsili ich aspoň premenovať – tak ako Vianoce označili za Sviatky pokoja a mieru, tak chceli podstatu Veľkej noci schovať za ničneznamenajúce označenie Sviatky jari.

Berlínsky filmový festival slávil 60-ročné jubileum. Oslávencov, gratulantov i prizerajúcich sa divákov sa zišlo neúrekom. A predsa: celkový dojem výslednej rozpačitosti sa stal napokon neželaným tieňom veľkej narodeninovej párty.

Tak opět po roce radostně do Buchlovic na tradiční festival vína a literární seminář. Co je to však letos za nápad mluvit o víně a deficitu? A je víno opravdu věc tak samozřejmá, jak si pořadatelé zřejmě představují, když má tolik nepřátel? Kupříkladu takový abstinent víno chápe jen jako nebezpečnou drogu, které se vyhýbá. Ve stejném předsudku žije i muslim, považuje víno za al – ko – hol, rozdíl mezi vínem a spiritusem nikdy nepoznal, a proto i on soudí, že víno je droga a nikoli nápoj, podobně jako alkoholik, který se chce co nejrychleji opít. „Kdo však nenávidí víno, hřeší, přestože je to hřích bezejmenný,“ říká Tomáš Akvinský, víno je přece nápoj sakrální. Češi na rozdíl od Moravanů na tom také nejsou nejlépe. Pijí převážně únavný studený, ospalý a trudnomyslný nápoj. Aby ne, když jim v mládí servírovali náhražky – Pražský výběr, Ostravský kahan, Svíčku a dnes krabicové víno z Čile nebo z Moravské vinařské oblasti. Ví snad někdo, kde se nachází ona moravská oblast?

V celom Kyjeve ju nezazriete. Vyšla z módy. Hovorím o oranžovej farbe, ktorá kamsi zmizla – tak ako zmizla Oranžová revolúcia.