V súvislosti s koronavírusom zomrelo 869 pacientov.

Podpredseda parlamentu, rodák z Oravy, tvár protestov Za slušné Slovensko Juraj Šeliga, je sklamaný z toho ako nezodpovedne sa správajú jeho krajania a to aj napriek tomu, že prakticky už v každej obci je niekto infikovaný.

Od marca, keď sa ako prvé zrušili kultúrne podujatia, žili tisíce ľudí z úspor, na dlh, odsúvali splatné faktúry a napriek tomu všetkému boli solidárni, dodržiavali opatrenia, nabádali iných na disciplínu, poskytovali svoju tvorbu zadarmo online, aby tým prispeli k prekonaniu krízy.

Tento týždeň Slovensko zasiahla spŕška dokumentov. Desiatky strán sa pasujú do roly tých, ktoré zmenia našu krajinu.

Cestu do školy absolvujem rôznymi spôsobmi – vlakom, električkou, autobusom. Cestovať medzi dvoma mestami je niekedy zábavné, inokedy únavné. Ale všetky dopravné prostriedky sú výborné na niekoľko vecí: na modlitbu a na pozorovanie. Niekedy ani nechcete pozorovať. Len ste svedkom toho, čo sa okolo vás odohráva. Alebo sa započúvate (nechtiac, lebo hovor je hlučný) do rozhovoru či niečieho telefonátu (Inak, tie nekonečné hovory…to je tiež vynález! Zvlášť, keď cestujete.)

V najbližších hodinách a dňoch sa dozvieme správy, ktoré mnohých nepotešia, mnohých nahnevajú a mnoho ľudí sa ich rozhodne nerešpektovať. Ľudia zodpovední za boj s pandémiou vyhlásia ďalšie obmedzenia.

Podľa nemeckého Spolkového inštitútu pre analýzu rizík (BfR) však zatiaľ nie sú známe prípady, pri ktorých by sa dokázal prenos koronavírusu na ľudí kontaktom s kontaminovanými predmetmi alebo povrchmi a došlo by k následnej nákaze.

Keď sme spolu sedeli pred rokom, hovoril, že už dlho nezložil žiadnu pieseň. Mal pocit, že studňa kreativity úplne vyschla. Lenže prišla korona, voľné dni a Richard Müller si sadol k textom Petra Uličného a za zopár dní dal dohromady nový album Hodina medzi psom a vlkom, ktorý vychádza práve v týchto dňoch.

„Ale veď to nedáva zmysel“ je jedna z najčastejších viet, ktorá sa v týchto dňoch objavuje v komentároch na sociálnych sieťach ku korona opatreniam. Za komentárom často nasleduje vysvetlenie, prečo by to malo byť inak. Mnoho teórií znie logicky, ale ako dokáže bežný človek vyhodnotiť, či sú aj správne? Ocitáme sa tak v dileme komu, respektíve čomu veriť.

Musíme dorážať tých ľudí, ktorí doteraz ledva žili, šetrili, siahali na úspory, požičiavali si, brali všetky možné brigády a dúfali, že to živorenie sa hádam čoskoro skončí?