Milí priatelia, slávnosti sú paráda! Koláčiky, pagáčiky, „rízečky“ a slepačí vývar s domácimi rezancami svietia na pozadí zlomových okamihov v živote človeka. Spomínam si na sestrino prvé sväté prijímanie. Náš gotický kostolík bol načančaný. Ženy ho celé dni zdobili, umývali, leštili. Chrám voňal životom i históriou. Ľudia sem prinášali svoje bôle, radosti i deti na krsty už pred šesťsto rokmi. Aj Turci to tu vypálili, komunisti opľuli. Statočného pána farára Cubínka zabili! Pred kostolom má hrob a je tam aj hrob Jána Hergota, najsilnejšieho štúrovca, ktorý päsťou zabil býka a v meruôsmych rokoch holými rukami uzloval nepriateľom šable.

Ferko má čoskoro osem týždňov. Leží v kuchyni na prenosnom ležadle a pozoruje oranžový plagát s kocúrom, čo visí na stene. Smeje sa, volá naňho, vydáva zvuky ako vtáčik. Pozorujem a neodvažujem sa rušiť. Je to fascinujúce. Len žasnem. Celé dni. Keď mi ho prvýkrát priložili k tvári a prihovorila som sa mu, otvoril jedno oko, zahľadel sa na mňa ako Bud Spencer a predtým, než spustil ďalšiu litániu, započúval sa do môjho hlasu. Odvtedy komunikujeme. Nemôžem od neho odtrhnúť zrak. Mám pocit, že ho poznám dávno. Vždy som si myslela, že mať dieťa je len ťažká drina a lopota. Ako keby nebola drina nahrávať pesničky!

Kultúra je potvora. Len tak si pomedzi nás chodí, nepotrebuje výťah ani schody, celkom jednoducho si poletuje vzduchom, motá sa nám popod nohy, občas zlietne spod oblohy, tichučko si kdesi striehne, celé dni sa ani nehne, pokorne si bokom čupí, hlavou krúti na svet hlúpy, nikomu sa nevnucuje, napriek tomu – stále tu je, nehlási sa veľkým krikom, neškerí sa starým zvykom, len si trpezlivo čaká, nie je ako hlúpa straka, čo sa vrhá za ligotom, je tu s tebou – nevieš o tom! Spod obočia na nás gáni, nízkosti sa prísne stráni a len mlčí, sebaistá, a len tíško čosi chystá...

Hokej je naším barometrom zimnej olympiády. A keďže turnaj pre nás trval len päť dní, zaostali sme za očakávaniami – výsledkami a najmä hrou.

Keď minulý rok na jeseň použil prvýkrát Janukovyč proti demonštrantom hrubú silu, vedel som, že jeho dni sú spočítané. Teror sa donekonečna nedá udržať. Je to identické s Baltazárovým biblickým príbehom bezuzdnej hostiny, ktorú usporiadal pre kamošov. Uprostred zábavy sa tam zjavila ruka, ktorá napísala na stenu krátky súd jeho života: Mene, Tekel, Ufarsin. Vo voľnom preklade: bol si odvážený na váhe a zistilo sa, že si priľahký, tým pádom Boh spočítal tvoje dni. Hm, je to silné dívať sa online na vraždy, krv, bolesť...

Keby nebolo Dallasu, nebolo by ani Camelotu. Nebyť tých pamätných dní medzi Dealey Plaza a cintorínom na Arlingtone, nemali by sme ani Kennedyho ako brilantného štátnika. Tie štyri dni vytvorili Kennedyho mýtus. Ale efekt sa stráca.

V. V. Putin sa počas krízy na Ukrajine vyjadril o organizáciách občianskej spoločnosti, že slúžia USA a sú piatou kolónou Západu, alebo tak nejako. A o internete vyhlásil, že ide o výmysel CIA. Vodcovia jeho kalibru naozaj nepotrebujú, aby medzi nimi a občanmi existovalo čosi, čo sa nedá kontrolovať, manipulovať, ovládať. Čosi, čo je zo svojej povahy nezávislé, autonómne. Pravdu však mal aj Ralf Dahrendorf, ktorý odtušil, že zatiaľ čo na politický prevrat stačí šesť dní, na vytvorenie občianskej spoločnosti treba približne desaťnásobok tohto času.

15. apríla 2014, päť dní po svojich 95. narodeninách, zomrel John Cornelius Houbolt –muž, ktorý dostal Američanov na Mesiac a späť. Premenil sny priekopníkov vesmírnych letov do reálnej podoby presného scenára letu a navrhol základný koncept kozmickej lode Apollo s lunárnym modulom.

Ako 21-ročný založil s kamarátmi medzinárodnú konferenciu. Dnes je Globsec jednou z najväčších politických konferencií na svete. O pár dní privíta šiestich premiérov, šéfa NATO a možno aj opozičného lídra Ukrajiny Vitalija Klyčka.

Postihnutým poskytneme pomoc, budeme bojovať proti terorizmu až do jeho vyhubenia. Vyše dva dni trvalo ruskému prezidentovi, kým sa vyjadril k výbuchom vo Volgograde. Tie slová sme už pritom počuli. Ale sú to slová muža, ktorý má veci pod kontrolou?