V Bratislave boli minulý týždeň dva pozoruhodné koncerty. Jeden nenápadný, druhý extatický. Jeden krásny, druhý zábavný. V pondelok hrali Volapük a Longital, v stredu Skindread a Gogol Bordello.

Ak je niekde problém, z ktorého cestu von nevidno, máme sklon tváriť sa, že neexistuje, alebo ak existuje, nie je vlastne náš, ale je to problém niekoho iného. Veľká časť slovenských Rómov má problém a sami sú pre zvyšok spoločnosti problémom, z ktorého cestu von nevidno.

Keď som bola malá, mama mi vravievala, aby som nebola taká „negatívna“, lebo vraj ľudia nechcú byť v prítomnosti negatívnych ľudí. Celkom som vtedy nevedela, ako to myslí, ten negativizmus.

Malo ísť o

Senec, 13. marec. Odborný seminár pod názvom Boj proti extrémizmu na internete odštartoval. Jeho účastníci – väčšinou policajti – sledujú prednášky. Na stene konferenčnej miestnosti sa objavia veľké písmená dvoch slov a tri otázniky: „MÁME PROBLÉM???“

Meria necelých dvesto kilometrov a jeho hmotnosť je nevyčísliteľná. Ťažkotonážny „drobček“, ktorému dali rodičia nepríliš poetické meno Nezávislé Kosovo, je čulý a má sa k svetu. Akurát svet sa nemá k nemu.

Tlačovky sú väčšinou zúfalo nudné. Býva to nerovná hra politickej mačky s novinárskou myšou. Ale tentoraz bolo jasné, že práve vidím ďalší kľúčový zlom v našej ponovembrovej histórii.

NATO rozhodne nie je tým, čím bývalo za studenej vojny. Ale ani tým, čím bolo po svojom rozšírení v

Kto pôjde bojovať o

Každý utorok a štvrtok od trištvrte na deväť do trištvrte na desať ordinujeme. Spadli sme do toho vlastne nechtiac. Na začiatku bol jeden výskum, ktorý mal otestovať, či sa divákom nový seriál Ordinácia v ružovej záhrade páči, ktorá postava je im sympatická, a ako by sa ten-ktorý hrdina mal správať.