Dlhoročný spravodajca Českej televízie na Blízkom východe popisuje, čo sa odohráva v pásme Gazy. Pácha Izrael vojnové zločiny? Sú obvinenia z genocídy Palestínčanov oprávnené? Kto zavádza a klame?

K rýchlejšej obnove zahraničného dopytu po našich výrobkoch môžu podľa Boháčka viditeľne prispieť zamýšľané daňové prázdniny v Nemecku, ktoré majú potenciál opäť navýšiť naše obchodné deficity.

Majú fašizmus a komunizmus niečo spoločné, aj keď sa ocitli navzájom vo vojne? Čo o tom dnes vypovedá propaganda Putinovho režimu? V čom pripomína náš dnešný svet 30. roky minulého storočia? Sme dnes múdrejší než vtedy? Kto nám zakazuje klásť otázky a prečo si to nesmieme nechať?

Poslanec za KDH v kontexte toho pripomenul, že Rusko berie Slovensko stále ako nepriateľský štát.

Líder hnutia Slovensko opätovne naznačil, že niektoré kroky môže Fico realizovať s úmyslom pripraviť sa na predčasné voľby.

Je dávno jasné, že Robert Fico, ktorý vlečie Slovensko do záhuby, nebude porazený bez spolupráce opozície. Ale čo nám ukázal záver týždňa o tom, ako vážne opozícia berie túto spoluprácu?

Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať? Fotografujem ľudí na rôznych miestach Slovenska. Každý, koho oslovím, dostane svoju fotku hneď vytlačenú a napíše mi krátky odkaz – čokoľvek, čo nosí v sebe. Môže to byť spomienka, pocit, názor, niečo, čo mu alebo jej leží na srdci. Takto vzniká zbierka portrétov a výpovedí, ktorá ukazuje, čo prežívame ako spoločnosť. Nie cez štatistiky a analýzy, ale cez konkrétnych ľudí a ich pohľady na svet okolo. Tento projekt robím v čase, keď sa Slovensko ocitá na križovatke. Politika sa vychyľuje smerom, ktorý mnohým naháňa obavy. Chodím na protesty, pozorujem ľudí, počúvam ich. Cítim napätie, ale aj nádej. Chcem pochopiť, čo prežívame – a zachytiť to. Nie ako komentár, ale ako obraz. Ako otázku, ktorú kladiem každému – aj sebe: Ako sa máš, Slovensko?

Z vyjadrenia Generálnej prokuratúry vyplýva, že návšteva Moskvy mala charakter súkromného stretnutia, pri ktorom neboli uzatvorené žiadne právne záväzky, a teda nedošlo k porušeniu zákona.

Majstrovská akcia útoku ukrajinských dronov na strategické letecké základne hlboko v ruskom zázemí (čo v kontexte rozmerov Ruska znamená naozaj veľmi hlboko), má nielen psychologický, ale aj jasne vojenský význam. Kremeľ sa samozrejme vyhráža krvavou odvetou. Aká je škála jeho skutočných možností?

Pojmy sú dôležité a je dobré si ich neustále spresňovať alebo ich významy posúvať, ako sa vyvíjajú v čase. Ja tu mám drobný návrh na úpravu osnov, keď počúvam, ako každý obhajuje právo na vlastný názor, ale za myslenie bojuje len málokto.