Za slobodu sme v Novembri, pred ním ani po ňom nebojovali. Dostali sme ju ako (nezaslúžený) dar. Bolo to ako sen.

Výtvarník Fero Guldan namaľoval pred rokmi obraz Dávid s Goliášom. Je na ňom zachytené slávne Dávidovo víťazstvo a text „sila je v menšinách“. Obraz dobre vystihuje aj to, čo znamená underground ako spoločenský fenomén, minorita, dokonca minorita v minorite.

Nechcem písať o novej relácii Čo na to Mojsejovci, ktorá opäť dokázala nemožné, teda klesnúť ešte hlbšie, ako doteraz na najhlbšie mysliteľné televízne dno. Chcem sa len pozastaviť nad niečím, čo v spomínanej relácii opakovane zdôrazňoval Braňo Mojsej.

Uplynulo šesť rokov od tragického 11. septembra 2001. Aký vplyv mali udalosti toho dňa na vývoj svetovej ekonomiky? Už dnes sa dá povedať, že ich dosah bol v niektorých prípadoch prekvapujúci.

Čas letných prázdnin je vhodný na premiéru nového animovaného filmu. Problém slovenského diváka (rodiča) je v tom, že keď vidí v programe animovaný film, zoberie svoje dieťa vo veku od dvoch do desiatich rokov a vyberie sa s ním radostne do kina.

Bunky tukového tkaniva produkujú proteíny, hormóny, ktoré sa nazývajú adipokíny alebo adipocytokíny. Sú rôzne a s rôznou funkciou. Patria k nim napríklad leptín, adiponektín, resistín, TNFα (alfa faktor tumorovej nekrózy, RBP4 (retinol viažuci proteín 4). Intenzívne sa skúma ich úloha v regulácii chuti do jedla,

Rusofilstvo bolo po roku 1989 nemoderné a verejne sa k nemu hlásil málokto – výraznou postavou bol akurát Ján Čarnogurský. Dnes je situácia iná.

V Česku vrie kauza, ktorá sa začala ako domáca špinavosť, no je z nej celospoločenská rozbuška. Klára Mauerová, obvinená z týrania 7-ročného syna Jakuba, sa dlhšie usilovala o adopciu 13-ročnej dievčiny Aničky.

V novom internetovom telefónnom zozname na stránke zoznam.sk sa prinajmenšom na dva dni objavili stovky utajených telefónnych čísiel zákazníkov mobilného operátora T-Mobile. Boli medzi nimi aj kontakty na viacerých členov vlády a až 718 čísel, registrovaných na Slovenskú informačnú službu (SIS).

V roku 2006 začínam spracovávať dva rôzne, niekoľkohodinové rozhovory fotografky Magdalény Robinsonovej, ktoré mapujú jej život počas vojny a udalosti spojené s koncentračnými tábormi. Niektoré Robinsonovej výpovede sú ako obrazy. Akoby svoj život zachytávala vo fotografických momentkách. No čas na doplnenie ďalších informácií mi už neostane. Magdaléna Robinsonová v júli 2006 zomiera. Zanecháva po sebe rozhovory, fotografie, negatívy, krátky filmový záznam z mladosti, či vysušené ruže z Negevskej púšte a mne neostáva nič iné, len poskladať tieto úlomky do zmysluplného tvaru. Film Cesta Magdalény Robinsonovej vzniká neštandardným spôsobom. Keďže sama Robinsonová spomína televíziu ako zdroj jej znepokojenia nad opätovným rozmachom „ľudáckeho“ myslenia, núka sa línia médií ako dôležitý rozprávačský prvok. Rozhodol som sa vložiť rozprávanie Magdalény Robinsonovej do TV prijímača, ktorý by putoval po miestach dávnych tragédií a ukázal tak absurdný kontext cynických vyhlásení niektorých slovenských elít o spokojnom živote za Slovenského štátu. Vznikne tak zvláštna koláž fotografií, negatívov, televíznych záznamov, animácií a filmových záberov, svojou nehomogénnosťou evokujúca dojem rozpadu ľudskej pamäti. Natíska sa otázka, či je človek naozaj odsúdený donekonečna opakovať chyby, ktoré urobil, bez najmenšej šance na zmenu?