O tom, ktorá potravina je práve tá najvychytenejšia, rozhodovali vždy len dva faktory: prvý bol jej vplyv na sexuálnu výkonnosť či náklonnosť druhého pohlavia, druhý zas dopad na sociálny status jej konzumenta. Dnes všetci šalejú za dubajskou čokoládou.

Všetci veľmi dobre vieme, že najlepšie chutia veci čerstvé. Také, ktoré sme len teraz odtrhli či práve pripravili. To sa týka aj slávnych talianskych cestovín. No my sa pristavíme pri ich sušenej podobe, pretože práve po tej siahajú ľudia najčastejšie.

Mnohí, najmä tí, ktorí s ázijskou kuchyňou len začínajú alebo sa o ňu len obtreli, si ju zamieňajú s rybou omáčkou. Nemôžu sa však viac mýliť. Táto je totiž omnoho mladšia, lesklejšia a nie je z rýb, ale z ustríc.

Vyzerá ako malá sopka. Dômyselný kónický tvar, dôstojné vyžarovanie. Má v sebe niečo vznešené, tušíme, že do jeho vzhľadu sa vpísali tisícročia. Jeho meno označuje nielen tradičnú prípravu, ale aj samotnú nádobu, v ktorej sa jedlo pripravuje. Tajine (čítame tažin).

Obrovské chladiace boxy plné talianskych salám a iných delikates k studeným misám. Medzi rôznymi fľakatými a ružovkastými bravčovými pochutinami sa však vyníma jedna jediná z hovädziny. Je tmavobordová a priam z nej sála hutná, ostrá chuť. Bresaola della Valtellina.

Dlho predlho sa držala na vrchole rebríčka najštipľavejšej potvory na svete. Nik jej pozíciu nespochybňoval, pokým sa v miléniových rokoch nerozpútala absurdná šľachtiteľská súťaž o najštipľavejšiu čili papričku, a tým o svoje prvenstvo prišla. Americká bacuľatá paprička habanero.

Človek stojí pri stánku s občerstvením, nakúka dovnútra a tam obrovská hora mäsa, ktorá sa pomaly otáča okolo vlastnej osi. Všetci si z tohto ražňa u nás objednávame döner kebab, no v arabskom svete je takto grilované mäso známe ako shawarma (čítame šavarma).

Málokto sa nad ním pozastavuje, považuje sa všeobecne za najmilšiu syrovú delikatesu. Majú ho radi malí aj veľkí, pokiaľ nejde o riadne vyzretý originál. Okrúhly chlpatučký biely disk, pôsobí tak nežne, že človek má chuť ho poškrabkať za ušami. Camembert.

Akoby sa s ňou v poslednom čase vrece roztrhlo. Kamkoľvek človek vkročí, či je to pizzeria, alebo reštaurácia so stredomorským zameraním, je tam a číha na nevedomých a zvedavých. Za nevinne znejúcim slovom, evokujúcim Blízky východ, sa skrýva pasca – nduja (čítame nduja).

Je biele, no pôvodne také nebolo. Dnes ho dostaneme v každom jednom obchode a nie je oň núdza tak ako kedysi. Jeho prípadný nedostatok sa dnes považuje za katastrofu. Vďačíme mu za mnohé – v tom dobrom, ale aj zlom. Cukor.