Často počuť názor, že mladí ľudia potrebujú získať kvalitné vzdelanie, aby sa dobre uplatnili na trhu práce. Jedným dychom sa zvykne dodávať, že práve preto je nutné konečne niečo urobiť pre skvalitnenie nášho školstva. Ak vám táto implikácia pripadá správna, usvedčuje vás tak trochu z myslenia hodného minulého storočia. Dokazuje totiž, že ešte stále máte problematiku vzdelávania automaticky a nerozlučne spojenú iba so školou a so školstvom. Pred sto rokmi možno naozaj platilo, že keď sa chcel niekto čosi naučiť, jedinou reálnou možnosťou bolo absolvovanie formálneho vzdelávania v škole. Táto inštitúcia si tak po stáročia udržiavala absolútny monopol na vzdelávanie. Niečo sa dalo naučiť aj z kníh a časopisov, no v porovnaní s dneš¬kom ich bolo málo a neboli zďaleka také dostupné.

Úspěch Komunistické strany Čech a Moravy v krajských a prvním kole senátních voleb spustil hotovou lavinu apokalyptického lamentování v části médií. Máme se prý pomalu připravit na celostátní vládu komunistů. Možná je namístě špetka realismu. Tak především, KSČM sice v krajích posílila a posílí i v Senátu, ale její celkové zisky nijak dramaticky nevybočují z toho, co už po roce 1989 několikrát předvedla, když dvě největší strany, ODS a ČSSD, voliče znechutily svojí politikou. KSČM dosáhla skvělého výsledku například v roce 2000, v poločase opoziční smlouvy.

Pamätnú cenu Alfreda Nobela získali ekonómovia Alvin Roth a Lloyd Shapley za teóriu stabilného rozdelenia a dizajn trhov. V čase najväčšej ekonomickej krízy za niekoľko desaťročí je to správa, ktorá si vyslúži skôr zívnutie.

Po téměř třiadvaceti letech budování demokracie, coby jen jakési odmocniny trhu, kdy byl stát chápán jako přítěž svobodné společnosti, máme stát, který je v mnoha ohledech nebezpečím pro společnost.

Prísľubom neobmedzených nákupov vládnych dlhopisov od členských štátov eurozóny sa Európskej centrálnej banke podarilo upokojiť trhy. Držiteľov dlhopisov totiž ubezpečila, že bremeno splátok v prípade nutnosti ponesú daňoví poplatníci a penzisti v doposiaľ zdravých ekonomikách eurozóny.

Na začiatku tohto roku to vyzeralo tak, že po vlne detinského nadšenia z tabletov sa všetci vrátime zase do dospelej reality a trh s čiernou elektronikou ovládnu plnohodnotné počítače v odľahčenej podobe – ultrabooky.

Česká republika je jediný postkomunistický štát, kde nedošlo k majetkovému vyrovnaniu s cirkvami. Vláda pripravila návrh, a ten bol akceptovaný všetkými cirkvami, aj židovskou náboženskou obcou. A potom sa ozvali kritici. Najmä socialisti a komunisti, ale aj niektorí radoví veriaci. Sú proti vydávaniu akéhokoľvek majetku cirkvám, hlavne tej nenávidenej katolíckej. Socialisti spustili protikatolícku kampaň, o ktorej židovská obec vyhlásila, že jej pripomína nacistickú antisemitskú kampaň z 20. a 30. rokov.

Píše blog, ktorý čítajú milióny ľudí po celom svete a vďaka tomu sa stala najznámejšou tvárou slobodnej Kuby. Nedávno dostala povolenie vycestovať a okrem Brazílie a Mexika navštívila aj Prahu. Má prenikavý pohľad a ohromne dlhé vlasy. Naša stĺpčekárka Yoani Sánchezová.

Som síce český vlastenec, ale niektoré veci majú jednoducho lepšie inde. Celkom určite to platí o adventných vianočných trhoch, ktoré tu v Česku robiť nevieme. V Prahe sa navyše ich organizovania zmocnil kolotočiarsky klan Kočkovcov a ja si jednoducho nemôžem pomôcť, tú kolotočovú pachuť tam jednoducho cítim. Preto sa za predvianočnou atmosférou vydávam za hranice, kde to kolotočiari neovládli. Mám dávne a stále krásne spomienky na vianočné trhy v Krakove, celkom sa mi páčili pred nejakými dvoma rokmi neveľké, ale aj tak podarené vianočné trhy v Budapešti, pekné je to aj vo Viedni.

Žijeme v situácii, ktorú označil nemecký historik Richard Koselleck ako sedlový čas (Sattelzeit). Horským sedlom prechádzame z jednej doby do druhej. Ľudia tušia, že sa ocitli na prahu veľkej zmeny, ale nedovidia do nej ani ju nevedia pomenovať. Postmoderna ako slogan posledných desaťročí nevyznačuje prichádzajúci čas, ale melanchóliu toho odchádzajúceho. Dlhý prechod sa začal v roku 1989. Nemecký filozof Jürgen Habermas si vtedy myslel, že ide o dobiehajúcu revolúciu, v ktorej si postkomunistické krajiny osvoja výdobytky povojnovej euroatlantickej civilizácie. Ukázalo sa však, že celý proces je omnoho hlbší, zradnejší a nezasahuje len nové demokracie, ale aj Európu a celý svet.