V oboch prípadoch ide o relatívne neutrálnych amerických ekonómov. O čo v ich výskume ide? Trh je abstraktné miesto, na ktorom dochádza k uzatváraniu kontraktov medzi jeho účastníkmi. Aby však k tejto interakcii došlo, musia sa účastníci najskôr stretnúť. Pokiaľ sú nimi Robinson a Piatok, pričom jeden má na výmenu rybu a druhý kokosový orech, nie je to veľký problém. Ak je však subjektov tisíce a každý má špecifické charakteristiky, proces spárovania nie je až taký jednoduchý. Práve na tento proces sa laureáti pozreli. Hoci nikdy spolu priamo nespolupracovali, ich práce sa dopĺňajú. Profesor Shapley je spoluautorom Gale-Shapleyho algoritmu, ktorý je základným nástrojom na párovanie skupín ľudí. Alvin Roth závery jeho práce následne aplikoval do viacerých reálnych odvetví.
.kto dostane obličku?
Slovné spojenia ako „dizajn trhov“ či „ekonomické inžinierstvo“ môžu trhových liberálov vystrašiť. No v prípade práce Rotha a Shapleyho len nedopatrením. Kľúčovým párovacím nástrojom je totiž cena. Dva subjekty, ktoré chcú na trhu uskutočniť výmenu tovarov či služieb, pridelia svojmu produktu pomyselnú cenovku, ktorú na trhu demonštrujú – napríklad umiestnením fyzickej cenovky na produkt na strane predajcu a vytiahnutím peňaženky na strane kupca. K spárovaniu dochádza porovnávaním demonštrovaných cien s vlastnými subjektívnymi cenovými limitmi. No sú trhy, kde tento mechanizmus z regulačných, prípadne iných dôvodov, nie je možné aplikovať. Dizajn trhov v ich podaní je tak v podstate len technickou reformou regulácie smerom k požadovaným výsledkom, pričom neriešia dôvody existencie regulácie či oprávnenosť zadaných cieľov.
A práve tu nastupujú Shapley a Roth. Reálnym príkladom, ktorý pomohol zachrániť množstvo životov, je darovanie obličiek. Keďže komerčný trh s orgánmi je zakázaný, pacienti boli odkázaní na obličku od príbuzných, ktorá však nie je vždy vhodná. Preto sa umožnilo krížové darovanie. No ani jednoduchých kombinácii v podobe „ja dám obličku tvojej žene a ty mojej“ nie je veľa. Reálne je nutné vytvoriť reťaz darcov, kde A obdaruje B, B obdaruje C, a až kdesi K či M daruje orgán zase A. Pričom všetci v reťazci musia byť uspokojení. Keď k tomu pridáme množstvo biologických parametrov, ktoré konkrétny orgán musí spĺňať, vychádza z toho pekný optimalizačný oriešok. Rekordom je zatiaľ darovací kolotoč, ktorého sa zúčastnilo 60 ľudí a 30 obličiek.
Gale-Shapleyho algoritmus a jeho klony sa dajú využiť všade tam, kde je potreba spárovať dve skupiny objektov, z ktorých každý má členité charakteristiky a preferencie. Okrem obličiek je ďalším reálnym príkladom aplikácie umiestňovanie študentov na niektoré americké univerzity. Každý študent má rebríček preferencií – chcel by študovať také predmety v onakom meste, ale má aj menej preferované alternatívy. Podobne univerzita má kritériá na študenta. Nie je možné každého študenta zapísať na tú školu, ktorú najviac chce, ale je možné skupinu spárovať tak, aby všetky preferencie boli čo najviac uspokojené. Ešte významnejšie je aplikovanie týchto mechanizmov na umiestňovanie medikov do nemocníc. Pôvodný systém, ktorý spočíval prevažne na hesle „kto skôr príde, ten skôr melie“, začiatkom 90. rokov viedol nemocnice k snahe uchytiť medikov už počas štúdia a k narastajúcemu chaosu. Ten sa zhoršil aj vďaka tomu, že do systému bola zavedená možnosť lekárskych párov. Roth spolu s Elliotom Peransonom pripravili párovací mechanizmus, ktorý dnes používa väčšina lekárskych organizácií v USA.
.skutočná ekonómia?
Ohlasy z akademickej obce na udelenie ceny sú prevažne pozitívne. Rotha a Shapleyho vyzdvihujú ako príklad toho, že práca ekonómov môže výrazne prispieť k riešeniu reálnych problémov. Takto sa o Rothovi vyjadril napríklad známy spoluautor knihy Freaconomics, Steven Levitt.
No objavuje sa aj kritika, ktorá nespochybňuje úspechy oboch profesorov, ale skôr sa pýta, či ich práca ešte patrí do sféry ekonómie, alebo skôr do matematiky a počítačových vied. Nakoniec, obaja sú vzdelaním matematici. Profesor Charles Rowley z George Mason University napísal na svojom blogu: „Nobelova cena za ekonómiu už niekoľko rokov padá do priemernosti...Velikánov ako Samuelson, Hayek, Friedman, Buchanan či Coase nahrádzajú trpaslíci...Príspevok Rotha a Shapleyho predstavuje rutinnú prácu pešiakov, ktorú ľahko zvládnu počítačoví učni.“
Možno sú to príliš tvrdé slová, ale je pravda, že záujmové oblasti akademickej ekonómie sa za posledné storočie zmenili takmer na nepoznanie. Ani zúriaca kríza (ktorá osekala finančnú odmenu pre laureátov Nobelovej ceny o 20 percent) nepriniesla návrat diskusie k fundamentálnym otázkam. Uvidíme o rok.
Autor je analytik INESS.
.kto dostane obličku?
Slovné spojenia ako „dizajn trhov“ či „ekonomické inžinierstvo“ môžu trhových liberálov vystrašiť. No v prípade práce Rotha a Shapleyho len nedopatrením. Kľúčovým párovacím nástrojom je totiž cena. Dva subjekty, ktoré chcú na trhu uskutočniť výmenu tovarov či služieb, pridelia svojmu produktu pomyselnú cenovku, ktorú na trhu demonštrujú – napríklad umiestnením fyzickej cenovky na produkt na strane predajcu a vytiahnutím peňaženky na strane kupca. K spárovaniu dochádza porovnávaním demonštrovaných cien s vlastnými subjektívnymi cenovými limitmi. No sú trhy, kde tento mechanizmus z regulačných, prípadne iných dôvodov, nie je možné aplikovať. Dizajn trhov v ich podaní je tak v podstate len technickou reformou regulácie smerom k požadovaným výsledkom, pričom neriešia dôvody existencie regulácie či oprávnenosť zadaných cieľov.
A práve tu nastupujú Shapley a Roth. Reálnym príkladom, ktorý pomohol zachrániť množstvo životov, je darovanie obličiek. Keďže komerčný trh s orgánmi je zakázaný, pacienti boli odkázaní na obličku od príbuzných, ktorá však nie je vždy vhodná. Preto sa umožnilo krížové darovanie. No ani jednoduchých kombinácii v podobe „ja dám obličku tvojej žene a ty mojej“ nie je veľa. Reálne je nutné vytvoriť reťaz darcov, kde A obdaruje B, B obdaruje C, a až kdesi K či M daruje orgán zase A. Pričom všetci v reťazci musia byť uspokojení. Keď k tomu pridáme množstvo biologických parametrov, ktoré konkrétny orgán musí spĺňať, vychádza z toho pekný optimalizačný oriešok. Rekordom je zatiaľ darovací kolotoč, ktorého sa zúčastnilo 60 ľudí a 30 obličiek.
Gale-Shapleyho algoritmus a jeho klony sa dajú využiť všade tam, kde je potreba spárovať dve skupiny objektov, z ktorých každý má členité charakteristiky a preferencie. Okrem obličiek je ďalším reálnym príkladom aplikácie umiestňovanie študentov na niektoré americké univerzity. Každý študent má rebríček preferencií – chcel by študovať také predmety v onakom meste, ale má aj menej preferované alternatívy. Podobne univerzita má kritériá na študenta. Nie je možné každého študenta zapísať na tú školu, ktorú najviac chce, ale je možné skupinu spárovať tak, aby všetky preferencie boli čo najviac uspokojené. Ešte významnejšie je aplikovanie týchto mechanizmov na umiestňovanie medikov do nemocníc. Pôvodný systém, ktorý spočíval prevažne na hesle „kto skôr príde, ten skôr melie“, začiatkom 90. rokov viedol nemocnice k snahe uchytiť medikov už počas štúdia a k narastajúcemu chaosu. Ten sa zhoršil aj vďaka tomu, že do systému bola zavedená možnosť lekárskych párov. Roth spolu s Elliotom Peransonom pripravili párovací mechanizmus, ktorý dnes používa väčšina lekárskych organizácií v USA.
.skutočná ekonómia?
Ohlasy z akademickej obce na udelenie ceny sú prevažne pozitívne. Rotha a Shapleyho vyzdvihujú ako príklad toho, že práca ekonómov môže výrazne prispieť k riešeniu reálnych problémov. Takto sa o Rothovi vyjadril napríklad známy spoluautor knihy Freaconomics, Steven Levitt.
No objavuje sa aj kritika, ktorá nespochybňuje úspechy oboch profesorov, ale skôr sa pýta, či ich práca ešte patrí do sféry ekonómie, alebo skôr do matematiky a počítačových vied. Nakoniec, obaja sú vzdelaním matematici. Profesor Charles Rowley z George Mason University napísal na svojom blogu: „Nobelova cena za ekonómiu už niekoľko rokov padá do priemernosti...Velikánov ako Samuelson, Hayek, Friedman, Buchanan či Coase nahrádzajú trpaslíci...Príspevok Rotha a Shapleyho predstavuje rutinnú prácu pešiakov, ktorú ľahko zvládnu počítačoví učni.“
Možno sú to príliš tvrdé slová, ale je pravda, že záujmové oblasti akademickej ekonómie sa za posledné storočie zmenili takmer na nepoznanie. Ani zúriaca kríza (ktorá osekala finančnú odmenu pre laureátov Nobelovej ceny o 20 percent) nepriniesla návrat diskusie k fundamentálnym otázkam. Uvidíme o rok.
Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.