Blíži sa Veľká noc. Je to pre mňa krásny čas. Taký spomienkový. Niekomu sa zdá čudné, že mám radšej Veľkú noc ako Vianoce.

Občas sa to stane. Zatúžim po veciach, ktoré sú staré a nemoderné. Nie, toto nie je konzervativizmus. To je také múzejníctvo v duši.

Blíži sa sviatok zasvätených. Mám rada sviatky. Všetky možné i nemožné. Sviatok je vždy odpoveďou na niečo, čo si treba vážiť, prečo mať voľný deň. Sláviť sviatok je výsada. Nie je to povinnosť či príkaz.

Posledné týždne boli pre mňa dosť zlé. Mala som skúškové obdobie, a to hneď z dvoch strán. Skúšala som a zároveň som bola skúšaná. Bola som len doma a nebavilo ma čítanie. A tak po viac ako polroku zabehnutého systému som musela systém zmeniť.

Jozef Leščinský v roku 1993 ako čerstvý absolvent biblickej exegézy začal vyučovať na Spišskej Kapitule, kde okamžite jedinečným a nezabudnuteľným spôsobom vstúpil do vzdelávacieho procesu bohoslovcov. V tom čase na Spišskej Kapitule študovalo 365 bohoslovcov.

Keď píšem tieto riadky, tak na Slovensku sú najväčšie horúčavy. Kontrolujem rodičov aj na diaľku, či pijú dostatočné množstvo vody, sama na to zabúdam. Známi mi posielajú fotky z dovoleniek po Slovensku – bicykle, turistika. Proste leto.

Mám rada ľudí. Veľmi. Učím v škole, venujem sa snúbencom, birmovancom. Jednoducho, život s ľuďmi a pre ľudí je pre mňa veľmi dôležitý a teším sa z toho, že som pre ľudí užitočná, viem pomôcť, poradiť. Ale potom príde leto. Dovolenky, cestovanie. A ja zrazu potrebujem utiecť.

Po dlhom čase som mala možnosť navštíviť ružomberský cintorín aj s mojimi rodičmi. Pomaličky sme sa prechádzali cez uličky hrobov, zastavovali sa pri výzdobe, známych menách. Zašli do uličiek, kde odpočívajú naši príbuzní. Bolo to ako rodinné stretnutie. „Poď, ideme pozrieť moju starú mamu”. Aha, tak asi moju prastarú mamu.

Tento rok je veľmi zaujímavý. Dvojročné zatváranie a obmedzovanie prinieslo svoje ovocie. Agresivitu.

Kedysi som si hovorila, že tie naše sestričkovské príhody sú aj smiešne, aj také nejaké jednoduché, akoby sme boli z iného vesmíru. A potom sa mi stane presne taká udalosť, kde si hovoríte, že by ste to hádam ani neurobili, ale…