Napriek tomu, že sa PS drží na prvom mieste, agentúra zaznamenala medzimesačný pokles o 2,1 percentuálneho bodu.

Niekdajší bos banskobystrického podsvetia si odpykáva doživotný trest odňatia slobody pre účasť na viacerých vraždách. Odsúdení pri doživotných trestoch môžu po 25 rokoch vo väzení požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu.

Román Bulata Okudžavu Putovanie diletantov (I. diel, 1976, II. diel, 1978) treba čítať pre pochopenie trikrát; dvakrát v čase prekladu pre pochopenie jeho dvoch vrstiev, prvej, manifestovanej, a druhej, skrytej, tretíkrát so súčasnou skúsenosťou.

„Ponevač obžalovaný Juro Jánošík zavrhnuvše prikázaní jak boské tak též zákon krajinský predo dvema rokmy dal sa na zbojstvo a vudcem nebo hejtmanem takovým sa učinil.... Protož pro takové veliké a zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na lavém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený.“

„Ak Boh chce, aby som bola Tvoja, s úprimnou láskou a oddanosťou, budem Tvojou ženou. A vynasnažím sa, aby si so mnou dostal aj hrad Muráň.“

František Mikloško v parlamente zdôvodnil, prečo nebude hlasovať za novelu ústavy. Jeho prejav uverejňujeme v plnom znení.

„Palác Pálfiovcov stojí na výnimočnom mieste, je vznešeného vzhľadu a je to stavba veľkolepá… Priečelie budovy je orientované na záhradu. Sály a komnaty nasledujú za sebou rad za radom. Východná časť budovy však nezaujme pozorovateľa iba svojimi rozmermi. Najviac sa mi páčila freska vo výklenku budovy, na ktorej zhora z terasy pozerajú na diváka ľudia, ktorí pôsobia celkom živým dojmom. Sály na pravej strane taktiež vyzdobili množstvom obrazov ľudí a zvierat.“

„Cithara Sanctorum, Písně duchowni staré i nowé kterýchž cýrkew křestianská při wyročnjch slávnostech a památkách, jakož y we wšelikých potřebách swých obecných y obzvlástných s mnohým prospěchem užiwá.“

Jana Želibská (* 3. mája 1941) je autorka, ktorá sa suverénne pohybuje na výtvarnej scéne od konca šesťdesiatych rokov. Už vtedy prekročila hranice domáceho kontextu: Jindřich Chalupecký, v tom čase najvplyvnejší český kritik výtvarného umenia, uviedol jej autorskú výstavu s názvom Kandarya-Mahadeva (1969, Špálova galerie).

Oskár Čepan sa v opulentnej monografii Jozefa Leikerta Osudy osobností Slovenska nevyskytuje. Asi nebol preňho dostatočnou osobnosťou. A predsa, Oskár Čepan v slovenskej kultúre dvadsiateho storočia osobnosťou bol. Nebol smotánkou ani elitou, nevystrkoval sa, a predsa bol osobnosťou, jednou z najväčších.