Pezinok mal už aj v bývalom režime neopakovateľný genius loci, svojský „šmak“. V tomto karpatskom mestečku to aj vtedy žilo a vytvárali sa povestné ostrovčeky pozitívnej deviácie. Vlastne celý Pezinok bol taký ostrov s vínom, dobrou hudbou a príjemnou spoločnosťou. A diali sa tu veci.

Predseda poslaneckého klubu Slovensko-Za ľudí Michal Šipoš upozornil na ekonomické zaostávanie za Poľskom.

Beata Dobová je riaditeľkou zariadenia pre seniorov Strediska Evanjelickej diakonie v Bratislave. Sídlia v tej istej budove, len o poschodie nižšie ako naša redakcia. Bea vyštudovala sociálnu prácu a sociálnej práci so zraniteľnými skupinami sa venuje celý svoj profesijný život.

Po prvýkrát po takmer 34 rokoch vychádza album Richarda Müllera, na ktorom nie je podpísaný on, ale kapela, ktorá bola štartom jeho cesty k sláve – Banket. Jeho názov je Slovenská strela a je to dobrý dôvod nielen na rozhovor, ale aj pripomienku, čo Müller pre našu scénu znamená.

Pred 35 rokmi sme mali v Československu a neskôr na Slovensku veľké sny o tom, čo všetko sa dá zmeniť. Aj v oblasti školstva. No to je chronický problém. O tom, ako sny dopadli a kam sa dajú posunúť, hovorí Daniel Bútora.

Odmietol však spresniť, či tieto plány zahŕňajú aj odpálenie nukleárnej bojovej hlavice.

Peter Janků bol kedysi veľký talent: Scénograf, pesničkár, dramatik. Potom konvertoval do kresťanského radikalizmu, čo by samo osebe nebolo nijako pozoruhodné, takéto veci sa stávajú. On sa však od decembra stal šéfom rozhlasu a má predsavzatia, ktoré už zjavne začína realizovať. Preto mu píšem ďalší zo série veľmi otvorených listov.

Minister Šutaj Eštok si objednal 15-tisíc antistresových loptičiek, 15-tisíc balení cukríkov či 100 sád na plážový tenis.

Je to zvláštne, ako sa v tom istom týždni politik hnevá, že niekto je zavretý, lebo slovne týral a ubližoval iným, a požaduje úplnú slobodu slova a zároveň schválime zákon, ktorý iným ľuďom nebráni hovoriť, zato im ale káže, ako majú a hlavne nemajú žiť. Takže sa zdá, že sme krajina, kde každý môže hovoriť hocičo a stať sa nesmie nič.

Keď mi na chodbe našej redakcie kolegovia povedali, že Tomáš Gális zomrel, najprv mi prešli hlavou chvíle, ktoré sme spolu na tej istej chodbe zažívali. Boli to – ako inak – najmä dni, týždne a roky hľadania lepšieho Slovenska.