Je dávno známym faktom, že v čím bohatšej spoločnosti žijeme, tým viac z nás skončí samých. Musí každý úspech prísť na úkor šťastia? Ako je možné, že čím viac máme v živote možností, tým skôr si vyberieme tie, ktoré nás izolujú od ostatných?

Pohyb od nepriateľstva k pohostinnosti je ťažký a plný prekážok. A predsa toto je naše povolanie: premeniť hostis na hospes, nepriateľa na hosťa a vytvoriť slobodný a nebojácny priestor, kde sa môže formovať a naplno zakúšať bratstvo a sesterskosť. – Henri Nouwen

Michal Miloslav Hodža, hoci najstarší, sa najčastejšie uvádza až na treťom mieste pomyselného trojvršia našich najväčších národných buditeľov – za Štúrom a Hurbanom. Zaužívané poradie evokuje zoradenie podľa ich zásluh a aktivity.

Po prvýkrát po takmer 34 rokoch vychádza album Richarda Müllera, na ktorom nie je podpísaný on, ale kapela, ktorá bola štartom jeho cesty k sláve – Banket. Jeho názov je Slovenská strela a je to dobrý dôvod nielen na rozhovor, ale aj pripomienku, čo Müller pre našu scénu znamená.

Tvrdá realita zákona o štátnom rozpočte. Politika u našich susedov zdegradovala na ochranu zločincov pred trestným stíhaním. Tarabovi ide o životné prostredie ako vždy až na poslednom mieste.

Keď hľadáme cestu, ako zmeniť Slovensko a vrátiť ho do slobodného sveta, myslíme na právny štát, korupciu, lepšie fungujúcu ekonomiku a opozíciu bez jej ničiteľa. Ale problém dnešného Slovenska je hlbší, a stále sa zväčšuje.

Pred 35 rokmi sme mali v Československu a neskôr na Slovensku veľké sny o tom, čo všetko sa dá zmeniť. Aj v oblasti školstva. No to je chronický problém. O tom, ako sny dopadli a kam sa dajú posunúť, hovorí Daniel Bútora.

Vláda nám akosi zabudla povedať, že „energopomoc“ si vlastne zaplatíme z vlastných vreciek. Prečo je u nás plyn drahší ak u našich susedov a prečo ministerka Saková úplne zlyhala? Prečo nás v klientských centrách čakajú hodiny čakania?

Istá blízka osoba sa ma dnes opýtala, ako by mohla užitočne pomôcť našim východným susedom. Rozmýšľala totiž, čo také spraviť v rámci jej možností a možno aj bez toho, aby šlo len o finančnú podporu alebo aby tam musela vycestovať ako dobrovoľníčka (v jej situácii nemožná vec).

„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody.“