Opatrenie potrvá do doby, kým budú celkové bezpečnostné podmienky v Iráne vyhodnotené ako priaznivé pre návrat diplomatického personálu.

Izrael nebude čakať, kým bude mať Irán atómové bomby. Tento štát sa totiž netají tým, že jeho cieľom je vyhladiť židov. Pihart však nechápe, prečo tá vojna v Gaze trvá tak dlho.

Taxikárka Alicia Bocuñano bývala ešte minulý rok v dodávke v kempe so stovkami ľudí na okraji mesta Ibiza, keď ich po sťažnostiach susedov prišla vyhnať polícia. Vysťahovanie bolo plné chaosu: rodiny sa snažili si pobrať svoje veci, deti plakali, kým ich rodičia prosíkali policajtov. Pani Bocuñano bola bez domova, pretože majiteľ jej bytu zdvojnásobil nájomné. Teraz ju čaká ďalšie vysťahovanie.

Luxusné haciendy bohatých ľudí za európske peniaze, namiesto penziónov pre turistov a dovolenkárov. Čo všetko kontrolovala, s kým sa bavila a čo zistila delegácia europoslancov? Budú sa tým teraz zaoberať európski prokurátori? Europoslanci sa chceli stretnúť aj s premiérom, vyhýbal sa im?

Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať? Fotografujem ľudí na rôznych miestach Slovenska. Každý, koho oslovím, dostane svoju fotku hneď vytlačenú a napíše mi krátky odkaz – čokoľvek, čo nosí v sebe. Môže to byť spomienka, pocit, názor, niečo, čo mu alebo jej leží na srdci. Takto vzniká zbierka portrétov a výpovedí, ktorá ukazuje, čo prežívame ako spoločnosť. Nie cez štatistiky a analýzy, ale cez konkrétnych ľudí a ich pohľady na svet okolo. Tento projekt robím v čase, keď sa Slovensko ocitá na križovatke. Politika sa vychyľuje smerom, ktorý mnohým naháňa obavy. Chodím na protesty, pozorujem ľudí, počúvam ich. Cítim napätie, ale aj nádej. Chcem pochopiť, čo prežívame – a zachytiť to. Nie ako komentár, ale ako obraz. Ako otázku, ktorú kladiem každému – aj sebe: Ako sa máš, Slovensko?

Delegácia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu asi všetkých nepotešila. Ale máme aj dobré správy.

Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať?

Ubezpečil, že rezort s odborníkmi nájde riešenie, ktoré prinesie spravodlivý systém.

„Prišiel som včera večer do Nového Mesta nad Váhom, chvalabohu, v dobrom zdraví. Nádaždyovú som dal chytiť a teraz ju vezú do hradu. Ženy, ktoré mučili nevinné dievčatá, aj s mládencom, ktorý im pomáhal, poslal som hore (do Bytče), nech sú dobre strážení a uväznení, kým neprídem domov a kým nezasadne súd.“

Stačilo nenávisti – dožaduje sa predseda a my netušíme, či vtipkuje alebo naozaj prešiel pozoruhodným karmickým vývojom. Prípadne, či sa ďalšou reinkarnáciou nestal rovno dalajlámom. A práve o mužovi pokoja je v kinách nový dokument.