Minulý rok sme začali novú tradíciu a na tomto mieste sme pri príležitosti výročia komunistického puču v roku 1948 uverejnili takmer zabudnutú Obhajobu Silvestra Krčméryho, zakončenú slovami „Vy máte moc, my máme pravdu“. Pokračujeme v započatej tradícii a tento rok uverejňujeme jeden z najdôležitejších protikomunistických textov zo začiatku 50. rokov, ktorý je, žiaľ, v našich knižniciach aj kníhkupectvách nedostupný.

Keď som bola pred rokmi na Andamánskych ostrovoch, bola som svedkyňou najväčšej dezorganizácie, akú som si len vtedy, aj po rokoch cestovania po Ázii, vedela predstaviť. Nikto nemal predstavu, kedy pôjdu autobusy, lode, kedy bude elektrina zapnutá, koľko čo stojí, prosto nič. Samé dezinformácie a úsmevy domorodcov nad naším rozčarovaním. Po pár týždňoch som pristúpila na režim: Nasadnem do autobusu, pretože práve ide. Potom sa spýtam, kam ide. Kúpim si ryby, pretože práve sú. Večer asi nebudú.

Dnešná doba je často pesimistická, slovíčko kríza sa naplno udomácnilo. Nepomáha ani mrazivé počasie. Málokto si všimol, že minulý rok sa vytvorilo 40-tisíc nových pracovných miest na Slovensku v čase, keď vláda zároveň dosiahla druhé najväčšie šetrenie v histórii. Krátkodobý efekt šetrenia je nepríjemný, pretože brzdí rast a zhoršuje situáciu.

Takmer pol roka je účinná novela, ktorá obciam umožňuje zákaz prevádzkovania hazardu na svojom území. Prevádzkovatelia výherných zariadení sa sťažujú. Ich podnikanie vraj nie je horšie ako iné.

V prvom rade by som asi zdôraznil, že voliť by mal ísť každý, komu záleží na krajine, hoci asi väčšina mojich kamarátov je presvedčená, že voliť nepôjde. Myslím, že voľby sú jeden z mála výdobytkov roku ´89 a demokracie, ktoré tu ešte fungujú.

V čase, keď politici s veľkou námahou zvážajú do vykúrených kultúrnych domov stovky ľudí, vyšli proti nim na chladné námestia demonštrovať desaťtisíce. A to všetko v krajine, ktorú sme v posledných rokoch označovali za apatickú. Kauza Gorila naozaj veľa zmenila.

Amerika je rozdelená na dve časti, ktoré sa správajú výrazne odlišne v otázkach manželstva, socializácie detí, pracovných návykov, kriminality a nábožnosti, odlišujú sa teda v základných otázkach života. O premene bielej Ameriky v rokoch 1960-2010 píše americký sociológ Charles Murray, autor kontroverzných kníh o nerovnom rozdelení inteligencii a chudobe čiernych Američanov.

V roku 1967 som prišiel na študijný pobyt do Tübingenu. Dvadsaťdva rokov od konca druhej svetovej vojny, sedemnásť rokov od vzniku Spolkovej republiky Nemecko. Rok pred Pražskou jarou v Československu a Parížskym májom. Zažil som v Tübingene Kafkovho spolupútnika Maxa Broda, filozofa nádeje Ernsta Blocha, rekonštrukciu mestského historického jadra. Bol to čas študentského protestu proti skostnatenému školstvu, starým nacistom, korupcii. Ponúkali sa rozličné riešenia od Maových červených knižiek až po teroristické červené brigády a vraždenie. U nás sovietske tanky.

Nový rok o slepičí krok, pomalu, nenápadně a optimisticky postupuje kupředu se stoupajícím sluncem na horizontu, a tak je téměř jisté, že noci bude ubývat a světla přibývat. Horší je to o lednovou/ledovou náladu.

Žiadna iná stratená skladba nevyvoláva také emócie, ako ôsma symfónia Jeana Sibelia, ktorú autor niekedy v raných 40. rokoch hodil vo svojom dome v Ainole do ohňa. Žiadny rozpísaný Shakespeare, žiadna stratená časť Goetheho Fausta, ani Danteho spev nespôsobil v Anglicku, Nemecku či Taliansku také emócie, aké sa odohrali v Helsinkách, keď zostavovateľ kompletného vydania Sibeliovej tvorby Timo Virtanen v novembri minulého roka ohlásil, že sa našli útržky stratenej Sibeliovej symfónie.