V časoch, keď v Európe ešte vládli králi, žilo mnoho princov. Patril k nim aj Eugen Savojský (1663 – 1736), muž víťazných bitiek, podporovateľ umenia, milovník prírody i vášnivý poľovník. Na rozdiel od mnohých veľmožov nedostal bohatstvo do vienka, ale milionárom sa stal vlastným pričinením.

Podľa Branislava Gröhlinga takto vyzerá papalášizmus v praxi.

Sledovať, ako úspešne sa ujala premiérova pasca na opozíciu, nebolo príjemné. Ale pre budúcnosť je to užitočné poznanie.

Ako mení AI bezpečnostnú mapu sveta? Mení nás samých? Aké výzvy môže predstavovať pre politiku, etiku, ľudskú identitu? Dokážeme kontrolovať dielo vlastnej invencie, alebo je to skôr problém našej sebakontroly? Hovoríme s Michalom Valkom, vedcom v oblasti umelej inteligencie.

Spomínate si? Nie je to tak dávno. Vlastne to bolo len pred malou chvíľočkou, keď „Amerika“ bola vo všeobecnom povedomí symbolom ekonomického úspechu, slobody a optimistického postoja k životu.

Po amerických voľbách sme vedeli, že bude zle, ale že bude zle tak rýchlo a intenzívne, to nás mnohých šokovalo. Amerika nezačína byť „znovu veľká“, naopak. Kolíska demokracie strmhlav padá. V téme tohto čísla uvažujeme, prečo a kam.

František Mikloško v parlamente zdôvodnil, prečo nebude hlasovať za novelu ústavy. Jeho prejav uverejňujeme v plnom znení.

Zmeny svetového usporiadania môžu postihnúť najmä malé krajiny v strede Európy, ale nikto nevie, kde by sa také zmeny zastavili a ako by zasiahli aj veľké štáty. Čo môže Európa urobiť, aby sa nestala obeťou Ruska? V štúdiu .týždňa na Globsecu bol Michael Žantovský.

Podľa Branislava Gröhlinga Fico do novely ústavy „prepašoval“ formuláciu o tom, že v témach národnej identity je Slovensko nadradené pravidlám Európskej únie.

Majú fašizmus a komunizmus niečo spoločné, aj keď sa ocitli navzájom vo vojne? Čo o tom dnes vypovedá propaganda Putinovho režimu? V čom pripomína náš dnešný svet 30. roky minulého storočia? Sme dnes múdrejší než vtedy? Kto nám zakazuje klásť otázky a prečo si to nesmieme nechať?