Bol to tento rok čudný Deň boja za slobodu a demokraciu. Prezidenta republiky, predsedu NR SR a predsedu vlády, ktorí ho mali úradnej z moci oslavovať, nebolo, hoci ináč oslavujú radi a kladú vence všade, kde sa dá. Ľudia, ktorí mali s Novembrom 1989 niečo spoločné, dumali v teplých sálach. Na Námestí SNP nás bolo zo štyridsať, povedali sme si, aká je sloboda nesamozrejmá, a najviac vtedy, keď o ňu nikto nestojí, lebo, ako hovorí Edmund Burke, zlo môže vyhrať len vtedy, keď sa dobro proti nemu nepostaví.

Nedávno sme spomínali na Lászlóa Sziklaya. Bolo to na na Rákociho ulici č. 15, v budapeštianskom Jozefove, kde sú slovenské tradície najsilnejšie. Pred sto rokmi, hoci nie práve v novembri, sa narodil významný literárny historik a zakladateľ maďarskej slovakistiky. Myslím na neho s vďakou žiaka, ale aj s istými výčitkami svedomia, lebo sme na neho akosi pozabudli. Rovnako Maďari aj Slováci. Je sympatické, že túto spomienkovú slávnosť iniciovali jeho bývalí slovenskí žiaci v Maďarsku. Svojho času, pred potopou, roku 1949 bol László Sziklay zakladateľom slovenskej katedry na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti.

Na úvod sa podarilo Martinovi Ehlovi, novinárovi a môjmu priateľovi, urobiť jedno malé faux pas. „V plynojeme som ešte žiadnu debatu nemoderoval,“ vyhlásil neformálne, no žiadny z nemeckých účastníkov Česko-nemeckého diskusného fóra sa nezasmial. Pretože plynojem sa po nemecky povie Gasspeicher a od doby, keď nemeckí nacisti plynom vyvraždili väčšinu európskych Židov a českých a iných Rómov, sa vtipy na tému „plyn“ medzi nemeckou dobrou spoločnosťou nenosia.

Republikáni prehrali druhé prezidentské voľby po sebe, zdá sa, že „pravicový národ“, ako ešte pred pár rokmi nazval britský Economist Ameriku, akosi nevie prísť pravici na chuť. Čo sa deje?

Jedným z atribútov reformy z roku 2008 bolo nahradenie osnov novým dokumentom – Štátnym vzdelávacím programom. Nejde len o zmenu názvu.

Úplne na začiatku bola arizonská „pěvice“, krásna, ale nešťastná žena, snažiaca sa v kultovom českom westerne Limonádový Joe nájsť tú pravú lásku. V roku 1989 vznikla v Bratislave kapela, ktorá sa pomenovala podľa nej. Tornádo Lue.

KNIHA Avraham B. Jehošua: Molcho (Pistorius, 2012) Chudák Molcho! Hneď v prvej vete románu mu zomiera manželka. Chorá bola sedem rokov a Molcho sa o ňu celý čas príkladne staral. Na prvých stranách knihy je toľko smútku, že človek musí vypäť všetky sily, aby sa cez ne „prečítal". Ak sa mu to podarí, odmena ho neminie. Molcho (z hebrejčiny do češtiny ho výborne preložila Magdalena Křížová) je s nadhľadom a miestami celkom vtipne napísaný román o trúchlení.

KNIHA Emma Donoghuová: Izba (Ikar 2012) Aké to je, byť roky väznená a opakovane znásilňovaná v smradľavej pivničnej kobke? Nepochybne strašné a môžeme sa to dozvedieť priamo z rozprávania žien, ako boli Nataša Kampuschová alebo Elisabeth Fritzlová. Lenže, aké to je pre dieťa, pre ktoré je tá tmavá izba sladký a bezpečný domov, jediný svet, ktorý pozná?

Päť dní v týždni pracuje na úrade práce, cez víkend oddychuje a píše knihy. Blízka mu je literatúra úzkosti a strachu, jeho kniha V mene otca získala Cenu Anasoft litera za rok 2012. Spisovateľ Balla.

V Československu som žil 27 rokov. A hoci traja moji kolegovia tvrdia, že ten štát musel zaniknúť, pretože v ňom z dvoch národov nevznikla jedna spoločnosť, pokladám sa za dôkaz pravého opaku.