Už takmer mesiac som na cestách, takže o New Yorku toho veľa neviem, akurát, že máme počasie oveľa lepšie než na Slovensku. Nič to, aj tak si chcem užiť Slovenska, kým som ešte občan. Neviem celkom presne, ako sa zákon bude vymáhať a ako to celé dopadne, keďže to nevedia ani tí, čo ho vymysleli a hlasovali zaň, ale keď sa stanem americkým občanom a prestanem byť slovenským, budem asi musieť požiadať o maďarské občianstvo, aby som mohol zostať Európanom.

Mal to byť znovu súboj dvoch veľkých strán. Mal to byť veľký návrat predsedu sociálnych demokratov Jiřího Paroubka do premiérskeho kresla. Mal to byť ďalší tesný výsledok. A nič z toho sa nestalo.

Dvoch bývalých slovenských premiérov, Mikuláša Dzurindu a Jána Čarnogurského, sme požiadali o názor, ako by mali po voľbách nový premiér a jeho vláda postupovať proti maďarskému zákonu o dvojakom občianstve.

Myslím, že to už nikto nikdy nezistí, alebo to už všetci, ktorí rozhodujú o tom, či to máme vedieť, vedia. Čakal som v prvý júnový utorok popoludní, kedy sa správa "obsah čiernych skriniek bude zverejnený v priebehu niekoľkých hodín" zmení na čas prítomný. Tých niekoľko hodín boli, našťastie, asi len dve, takže bol čas všetko si pozorne prečítať, preložiť a snažiť sa to pochopiť. Pochopiť, prečo lietadlo havarovalo.

Najhoršie je, keď človek niečo niekam napíše, leto potom to jednoducho nemôže neurobiť. Teda môže, ale pripadal by si akosi čudne. Bola noc z pondelka na utorok. V mobile som mal esemesku od Kamily, veľmi peknej šéfky nášho internetu, že by odo mňa potrebovala blog o deň skôr, ako ho normálne píšem.

Milý Emil, konečne som z nemocnice doma. Nič mi nenašli. Ale nie som si istý, či vôbec niečo hľadali, lebo som tam len tak vylihoval, merali mi teplotu ráno aj večer, a potom sa to skončilo a poslali ma domov z ničoho nič.

Naša mentalita nám nahovára, že svet, Slovensko ani seba nezmeníme. Sme malí, slabí, máme strach. Celé dejiny preto pasívne, oportunisticky prežívame. Ale mentalita nás strašlivo klame.

Správa z tlače: Gruzínsko vysiela nepohyblivú starenku do Guinnessovej knihy rekordov. Ak sú osobné záznamy Antisy Chvičavovej pravdivé, potom je najstarším žijúcim človekom na svete – mala by mať 129 rokov.

V zámorí vzniklo v marci najviac nových pracovných miest za tri roky. Striasla sa svetová ekonomika konečne zubatej? Odpoveď na tú otázku zásadne ovplyvňuje aj vyhliadky Slovenska.

Nad pakistanskými horami, tak vysoko, že ich zo zeme nie je vidieť ani počuť, lietajú lietadlá bez pilotov a predsa nie bez pilotov. Ich piloti sedia v klimatizovanom centre kdesi v Nevade či v Langley v USA, pred sebou majú obrazovky, na ktorých je to, čo vidia oči – kamery lietadla a v rukách nie knipel lietadla, ale joysticky a lietadlá nad pakistanskými horami robia presne to, čo im ich ruky povedia.