Som síce český vlastenec, ale niektoré veci majú jednoducho lepšie inde. Celkom určite to platí o adventných vianočných trhoch, ktoré tu v Česku robiť nevieme. V Prahe sa navyše ich organizovania zmocnil kolotočiarsky klan Kočkovcov a ja si jednoducho nemôžem pomôcť, tú kolotočovú pachuť tam jednoducho cítim. Preto sa za predvianočnou atmosférou vydávam za hranice, kde to kolotočiari neovládli. Mám dávne a stále krásne spomienky na vianočné trhy v Krakove, celkom sa mi páčili pred nejakými dvoma rokmi neveľké, ale aj tak podarené vianočné trhy v Budapešti, pekné je to aj vo Viedni.

Česko nezažilo takú hromadnú otravu desiatky rokov. Vinou pančovaného alkoholu zomrelo najmenej 26 ľudí. Polícia zatkla hlavných strojcov a tvrdý alkohol sa od štvrtka vracia na trh. Ako sa to mohlo stať?

Slovenský raper Rytmus o jeho ceste z hiphopového undergroundu na vrchol hudobného šoubiznisu. „Hip-hop som nikdy robiť neprestal,“ tvrdí.

Zimomřivé jaro. Na nebi cáry šedivých mraků vedou zuřivou válku a smutné mokré velkoměsto bičují poryvy ledového deště. Ve výstavní hale londýnského knižního veletrhu je sice teplé útulno, a příchod z mokré zimy do tepla je velkou úlevou, méně radostný pohled je ale na prořídlou účast návštěvníků. Ekonomická stagnace doléhá i na knižní trh – nakladatele, knihkupce, distributory i spisovatele, ale zejména na obchodníky s autorskými právy, kteří se právě tady každoročně scházejí, aby prodali své úspěšné tituly do cizích lovišť.

S Františkom Šebejom, predsedom Zahraničného výboru NR SR a naším bývalým kolegom, sme hovorili o hrozbách, ktoré predstavuje jadrová zbraň v rukách iránskeho režimu.

Mám pocit, akoby som to už zažila. Je to ako permanentné déjà vu. Všetky tie frázy, sťažnosti a situácie sa ustavične opakujú. Aj dnes na obed som na ulici počula slová, ktoré boli priam identické s tými spred dvadsiatich rokov. Aj ten dlhý rad u mäsiara bola rovnako dlhý ako v roku 1994 alebo 2002. Znie to neuveriteľne, ale človek má pocit, akoby sa vracal a všetko to už zažil. Znovu a znovu. Jednou z tých opakujúcich sa scén je zháňanie jedla a potravín, základných vecí. Trocha oleja, jeden balíček párkov či kus mydla.

Nikdy by som nepovedal, že napíšem to, čo teraz. Vyrastal som v komunizme, ktorý odsudzoval západné banky, čo bolo dôkazom toho, že sú ok. No predovšetkým, banky sú potrebou zdravého trhu. Ale nedá sa inak.

Na trhu takmer nič nenájdete. Je skoré ráno a niekto práve na čiernej oznamovacej tabuli prepisuje ceny bravčového mäsa. Ceny sa menia iba v jednej číslici, rebierka či kuracie nohy dnes stoja trochu viac. To, čo je inde bežná vec, je u nás v skutočnosti trhová katastrofa. Kubánske hospodárstvo, náš vnútorný trh, je také krehké, že stačí maličké zvýšenie ceny za kilogram mäsa alebo masla a celý trh sa otrasie. Stačí o pár halierov zvýšiť cenu jedla a teplomer nám hneď nameria vyššiu hladinu strachu a rastie naše znepokojenie.

Prepustenie z práce a dni, týždne, mesiace či dokonca roky bez zamestnania patria medzi najťažšie životné situácie. Potvrdí to asi každý človek, ktorý sa v tejto situácii ocitol. Tzv. boj proti nezamestnanosti a vymýšľanie receptov na zvyšovanie zamestnanosti je preto neodmysliteľnou súčasťou nielen všetkých predvolebných kampaní, ale následne aj vládnych programov. Ten najnovší nie je výnimkou.

Na akcie Facebooku sa hrnú negatívne správy z každej strany. Technicky nezvládnutá primárna emisia akcií, zveličená cena a ďalšia dávka voľných akcií na trhu, tlačiaca cenu nadol.