Čítania a evanjelium tohto dňa postavili vedľa seba zasľúbenie a jeho naplnenie do zvláštneho napätia. Toto napätie pociťujeme vždy pri čítaní Starého a Nového zákona. Je to skvelá vízia proroka Izaiáša, ktorý po všetkých pokoreniach Izraela mocnosťami tohto sveta vidí okamih, keď nad celou krajinou vyjde veľké svetlo tohto zdanlivo bezmocného Boha, ktorý akoby nevedel chrániť svoj ľud. Prorok vidí okamih, keď sa tomuto Bohu budú klaňať králi iných národov, prídu k nemu ľudia zo všetkých kútov sveta a položia pred neho svoje dary. A srdce Izraela sa bude chvieť radosťou.

Muž sedí vo svojej obývačke v dobrej štvrti na kraji Tripolisu. Štyridsaťsedemročný Abú Hamuda vyzerá ako bežný príslušník strednej vrstvy, ktorý si prišiel na svoje počas ekonomického boomu posledných rokov Kaddáfího vlády. Nerozpráva však o úspechoch, ale o rokoch, ktoré pretrpel vo väzení.

Výsledok tohto počtárskeho príkladu je jasný. Najprv sa spočíta to, čo je v zátvorke, vyjde nám dva, medzivýsledok sa potom vynásobí troma, to je spolu šesť. V novom filme režiséra Toma Tykwera však takáto aritmetika neplatí.

Po dokonalej kráse už túžil Thomas Mann, slovami sa jej dotýkal James Joyce, elegantne a zároveň dráždivo ju hltal Alan Hollinghurst. Vo svojej najnovšej knihe ju hľadá Michael Cunningham.

Ak sa pozriete na mapu, poviete si, že to jednoducho nemôžete nespraviť. Z Varšavy k moru to nie je oveľa ďalej ako z Prahy do Brna – a more, to je proste pre nás, Stredoeurópanov bez mora, jednoducho MORE. A je vcelku jedno, či je to chladný jesenný Balt, alebo slnečné Chorvátsko. To poľské more má navyše krásu dlhých piesočných pláží a predovšetkým teraz v jesenných mesiacoch takú zvláštnu krásnu melanchóliu, ktorá nám príležitostným básnikom pripadá výnimočne krásna.

Emil, prišiel som na to, predovšetkým vďaka rozhovorom s Pajdušákovou, že ľudia najľahšie uveria tomu, čo je neuveriteľné. Tak ako Pajdušáková uverila, že bude koniec sveta, a potom bola sklamaná, keď nenastal. Teraz bolo desiate výročie tej tragédie v New Yorku a najviac sa písalo o tom, že to nebolo tak, ako to vyzeralo, že to je, že to bolo celkom inak, že si to Američania zorganizovali sami, skrátka, že oficiálna verzia klame.

Je to malá irónia našich dejín. Sme národom, ktorému chýba otec. Česi majú svojho tatíčka, my sme ho neprijali. Maďari majú svojho kráľa -svätca, my sme na neho zabudli.

Dejiny čistoty a osobnej hygieny sa často scvrkávajú len na humorné a pikantné historky o miestach, kam chodili aj králi pešo. Ale tak, ako kultúru národa nemožno spoznať len podľa záchoda, ani dejiny ľudskej očisty nie sú len o kadibudkách.

Štefan Marko Daxner nie je taký známy ako iní štúrovci. Možno preto, že nemal literárny talent ako Janko Kráľ, nebol ani taký romantický hrdina ako Štúr a nemal ani také lídrovské ambície ako Jozef M. Hurban. Bol to však človek pozoruhodný svojou neúnavnou a veľmi pragmatickou prácou v prospech národa.

Stal sa svetovou jednotkou v ére Federera a Nadala, neodškriepiteľných kráľov ostatnej dekády, a to svedčí o jeho majstrovstve viac ako akákoľvek zbierka trofejí. Novak Djokovič sa už po semifinále Wimbledonu vyšplhal na čelo rebríčka ATP.