Chmáry nad slovenskými verejnými financiami dostali opäť o čosi temnejšie zafarbenie. Paradoxne, prvé optimistickejšie dáta o oživení – po roku a pol recesie v Únii – vyvolali u páru Fico & Kažimír presne opačnú odpoveď, než akú by Slovensko potrebovalo. Tu je: „Z viacerých ukazovateľov ekonomického vývoja sa dá odčítať, že Slovensko akoby krízu definitívne nechávalo za sebou,“ napísal vo svojej pravidelnej epištole pre HN predseda vlády.

Keď som v roku 2002 dopisoval diplomovú prácu o tom, ako štátna monopolná produkcia peňazí vyvoláva hospodárske cykly, bola rakúska škola ekonómie obskúrnym a zdanlivo prekonaným ekonomickým smerom, ktorý sa podľa mnohých nachádzal na jednosmernej ceste k zabudnutiu. Takmer všetci „Rakúšania“ aktívni na Slovensku sa osobne poznali a pravidelne sa stretávali na pár organizovaných akciách. Rakúsky pohľad na ekonomické javy bol v akadémii, ale aj finančnej praxi zásadnou prekážkou v kariére a mnohí ekonómovia preto pociťovali potrebu dištancovať sa od neho esejami typu Prečo nie som Rakúšan.

Rozpočet i nová daň Kabinet Roberta Fica schválil návrh nového štátneho rozpočtu, podľa ktorého by deficit budúci rok mal byť na úrovni 2,83 percenta HDP. Slovensku by sa tak ň podarilo splniť trojpercentný limit, ostro sledovaný zo strany EÚ. Schodok by mal mierne klesať aj v ďalších rokoch. Vláda zároveň počíta v budúcom roku s vyšším hospodárskym rastom. A to na úrovni 2,2 percenta HDP. Ak vládne prognózy hospodárskeho rastu nie sú príliš optimistické a ukážu sa ako správne, tento rok sme prežili dno a v ďalších rokoch by už ekonomika mohla vytvárať aj nové pracovné miesta.

V roku 1991 kúpil Peter Kurhajec časť lukratívnej budovy v centre Bratislavy. Už dva roky sa však nevie dostať dnu, keďže ju okupuje bývalý Mečiarov minister Ľudovít Hudek. Aj po odchode z politiky má zrejme tento človek vplyv na samosprávu, prokuratúru aj súdy.

Cyklisti môžu v okolí Bratislavy obdivovať nielen krásy prírody. Popri rieke Morava sa nachádza takmer 150 vojenských opevnení z roku 1938. Bratislavský samosprávny kraj zamýšľa niektoré z nich opraviť a sprístupniť návštevníkom.

Je jeden z posledných teplých septembrových večerov. V malej, pomerne drahej reštaurácii neďaleko dôstojnej monarchistickej budovy Viedenskej burzy je ešte pár miest voľných. „Aj Rakúšania sa naučili v minulých rokoch šetriť,“ hovorí čašník, ale nie namrzene. „Chodí menej ľudí, no zatiaľ to stačí, Gott sei dank.“

Vysťahovalectvo tvorí súčasť dejín mnohých národov. V 20. storočí to boli stredoeurópske národy, ale rovnako Arméni či Íri, ktorí hľadali šťastie najmä za morom. Ani Slovensko sa týmto dejom nevyhlo. Do roku 1870 odchádzali zo Slovenska iba jednotlivci, drotári či plátenníci. Po roku 1871 však v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie vysťahovalectvo rástlo.

Prvé kroky po Sarajeve ma sprevádza výzva na modlitbu z okolitých minaretov. Okolo synagógy a pravoslávneho chrámu mierim ku Katedrále najsvätejšieho srdca Ježišovho. Zvony odbíjajú šiestu, keď nachádzam prvú sarajevskú ružu. Po obliehaní naplnili ľudia stovky kráterov po bombách, kde zahynuli ich susedia, červenou živicou. Väčšina týchto upomienok, ktoré vyzerali ako kvety, zmizla počas rekonštrukcií. Už štyri roky však skupina aktivistov obnovuje na výročie nezávislosti 6. apríla zvyšné dva tucty ruží. Aktivistky Alma a Nina hovoria, že preto, aby sa na tú vojnu nikdy nezabudlo.

Kde sa nachádza špičkový slovenský vedec? V zahraničí. Aj tak by mohol znieť suchý vtip – zvlášť po tom, čo Barack Obama začiatkom roku ocenil mikrobiológa Jána Vilčeka, ktorý odtiaľto emigroval pred komunizmom. No hoci naše inštitúcie nezrodili nositeľa Nobelovej ceny, aj doma vieme robiť svetovú vedu.

Tento rok si pripomíname 69. výročie Slovenského národného povstania. Prinášame autentickú výpoveď účastníkov Povstania a text jedného z jeho organizátorov.