Arcibiskup Bezák hovorí o tom, prečo je v našich životoch prítomné zlo, prečo nás Boh od neho neuchránil.

Odchod Radoslava Procházku z KDH je podľa predsedu hnutia Jána Figeľa trieštením pravice. Nie je to dobrá správa anipre voličov, možno je dobrá pre Smer.

Asi máločo potešilo učiteľov krátko pred Vianocami viac ako dobrá správa od ministra Čaploviča, že peniaze vo výške viac ako 10 miliónov eur v rezorte ešte predsa len sú. Zlá správa je, že peniaze nie sú pre učiteľov, ale pre firmy, predávajúce mimoriadne predražený a nekvalitný produkt.

Zlo je rafinované. Ale rafinovanosť nemá s múdrosťou nič dočinenia. Nevidí ďalej. Je to len podlá účelová záležitosť s plochou dráhou letu. Spomeňme si dnes na Kaliňákovu tlačovku o Hedvige M. Po všetkej tej rafinovanosti z nej vanie už len tuposť. Obmedzenosť niekoho, kto sa prerátal. Taký človek si povie „kde sa rúbe les, lietajú triesky“, možno si aj zaklame, že to „robí pre lepší obraz Slovenska v zahraničí“ alebo podobné idiotstvo, no neráta s tým, že zhodou náhod narazil na bytosť, čo sa nezlomí pred mocou. Taký kaliňákoid neráta s tým, že sú ľudia, pre ktorých je pravda a ľudská dôstojnosť viac než preňho.

V našej krajine ešte stále nie je politická korektnosť veľmi kontrolovaná a razantnosť prejavu sa automaticky neberie ako „jazyk nenávisti“. Spisovateľovi alebo novinárovi to dáva oveľa širší priestor na voľbu jazykových prostriedkov. Viem, že pustiť si jazyk na špacír je zlé, ale niekedy sa nemôžem zdržať.

Milan Kňažko sa má rád. Patria k nemu golfové palice a perfektne padnúce obleky. V úlohe prezidenta by vyzeral dobre, priam oslnivo, má to však háčik. Svoj podiel na mečiarizme, za ktorý budú platiť ešte naši vnukovia, nikdy neoľutoval. Keby oľutoval, nemohol by teraz kandidovať za prezidenta. A ešte niečo: Keď na natrieskaných Pasienkoch dôchodcovia takmer utĺkli Števa Hríba a neskôr, keď Jeňovi Kordovi siskári podpálili auto, u nás v Stoke sa stretávala vtedajšia opozícia. V kamenných divadlách panoval strach a my sme mali jedinú vieru: Poraziť mečiarovské zlo a nastoliť nové pravidlá.

Do úľavy, ktorá by sa odchodom „menšieho zla“ dala azda aj krájať, sa vkrádajú aj pocity neistoty. Prinesie prvá nekomunistická hlava štátu tú zmenu, ktorá sa od nej očakáva?

Kampaň, v ktorej si má slovenský volič vybrať novú hlavu štátu, sa rozvíja neštandardným spôsobom. Hoci sme ére Mečiara dávno odzvonili, silueta referenda – áno alebo nie jednej osobe – naberá čoraz zreteľnejšie obrysy. Je to dobre alebo zle?

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč na poslednú chvíľu otočil, keď odmietol podpísať Asociačnú dohodu s EÚ a oznámil zbližovanie s Ruskom v zatiaľ ešte nejasnom Euroázijskom zväze. To je zlá správa pre Ukrajinu, aj pre Slovensko.

Na čo asi myslí človek, keď mu ide o holý život? A na čo asi mysleli tí, ktorých nahnali do plynových komôr? A tí, čo boli vraždení, znásilňovaní, lynčovaní, zneužívaní, okrádaní...a na čo Anna Kudríková z Vítkova, keď uvidela, ako sa k nej plazí jej dvojročná dcérka Natálka, celá v plameňoch? A aké rozlišovanie medzi situačným a kauzálnym zlom, nábožensky, národnostne, etnicky, rasovo, politicky, ekonomicky, sociálne, geopoliticky motivovanou krutosťou? To iba my, v časoch mieru a relatívnej stability, dávame dohromady štatistiky, analyzujeme čísla a príbehy, vytvárame teórie a plánujeme laboratórne experimenty, kladieme si otázky, formulujeme a publikujeme odpovede.