Keď roku 1968 dokončili bratislavské krematórium, Dominik Tatarka o ňom napísal: „Toto všetko, stvárnené zákutie prírody, priestor, architektúra, má svoju prísnu zákonitosť, svoju čistotu. Je výrazom nesentimentálneho poňatia ľudského osudu. Je to stále, prírodné javisko kultu, ktoré má svoj jasný rituál: Odbočíš z cesty, zastaneš a odídeš.“

Prvý september bol roky-rokúce dňom, ktorým sa začínal školský rok. Dnes je to deň ústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (alebo tak nejako), takže škola sa začína až druhého septembra.

„Jen koukej obětovat kus prázdnin na brigádu a vydělej si nějaké peníze. Uvidíš, budou se ti hodit a taky aspoň poznáš jejich cenu“. Ano, už i takovéhle fotrovské věty jsem svým dětem řekl. Dívaly se na mě při mém proslovu většinou s pohledem, říkajícím tlumočeno slušně: No jen se vypovídej, mudrci!

Šachista má 8 pešiakov, ale iba jedného kráľa. SNS aj HZDS sú na tom podobne. Ministrov, prepytujem, majú síce nepomerne menej, ale kráľa iba jedného.

Aký je pôvabný populizmus lásky. Áno, populizmus. Ženám, ale aj mužom, treba hovorit to, co chcú pocut. Si celkom iná, ako všetky ostatné. Toto potrebuje žena. Jednoducho preto, lebo sa chce odlišovat. Nie v oblecení, móda je diktát, ktorý ženy rešpektujú na sto percent.

Mal to byť komorný rozhovor, no stala sa z neho udalosť Pohody s tisíckami divákov. Do diskusie .týždeň naživo prijal pozvanie Václav Havel.

Jednou z hlavných tém slovenských médií je absolútna dominancia Roberta Fica v slovenskej politike. Iste, Ficova moc a popularita fascinujú. No hlavným problémom našej politiky nie je Fico, ale čosi iné: triumf antipolitiky.

Ak nepočítame filmovú hudbu, vydal Nick Cave s Boys Next Door, Birthday Party, Grindermanom a Bad Seeds doteraz 18 albumov. Keby sme z nich mali vybrať sedem najdôležitejších, boli by to tieto:

Psychiater a diakon Max Kašparů patrí k popredným osobnostiam českej duchovnej scény. Terapie a sedenia s ním sú beznádejne obsadené, ochotne si však našiel čas na otázky o tom, ako dnes žijeme a prečo nás to tak vyčerpáva.

Ak by ste sa ráno postavili na niektorý zo siedmich mostov cez Ipeľ na slovensko-maďarskej hranici, ktoré tu ostali z pôvodných štyridsiatich siedmich, do večera sa tankov nedočkáte. Z juhu, ale ani zo severu. Zato sa dozviete, čo si miestni úprimne myslia o niektorých politikoch.