December roku 1979, Oslo. Matka Tereza, oblečená napriek mrazu vo svojom typickom bielo-modrom sárí a obutá len v sandáloch, prijíma Nobelovu cenu mieru. V prejave hovorí, že Kristus je všade. V našich srdciach, úsmevoch. Ako to myslí?

Victor L. Schermer vo svojej knihe Duch a duše (Triton, Praha 2007) píše: „Bůh je v našich srdcích. Bůh je láska. Bůh je v lidech. Bůh je v setkání Já – Ty. To vím jistě.“ Pekne povedané, akurát ma trochu mýli, že v našich srdciach a mysliach je aj nenávisť, závisť, zlo.

Šesťdesiaty prvý Edinburgh Fringe Festival bol rekordný: do najkrajšieho škótskeho mesta prišlo 2 000 divadelných produkcií, takmer 19 000 umelcov vystúpilo v 31 000 predstaveniach na viac ako 250 scénach: v divadlách, puboch, kostoloch. Predalo sa 1,7 milióna vstupeniek.

Na uliciach sa už v auguste objavil bilbord, ktorý svojou drastickosťou šokuje – ide o zakrvavenú obeť umelo ukončeného tehotenstva.

Tých, čo majú otvorené oči, premiér nešokoval pre to, čo v uplynulých dňoch povedal, ale

Pochádza z Hriňovej, vyučil sa za sklára, vyštudoval herectvo na VŠMU a stal sa členom divadla Korzo Astorka 90 a Teatra Tatra. Divadlo mu dáva energiu, považuje sa za tradične veriaceho človeka a svoje komické postavy hrá zásadne „na vážno“. Keby ich hral „na smiešno“, neboli by podľa neho smiešne. Lukáš Latinák.

Na gruzínske územie dopadla ruská raketa. Nevybuchla síce, ale jej ozvenu bolo aj tak počuť doďaleka. Gruzínsko má, zdá sa, už dosť manierov svojho ruského suseda. A platí to aj opačne. Chystá sa Kremeľ zraziť odbojnú republiku, kedysi časť svojho impéria, na kolená?

Skúmanie nášho letného reportážneho seriálu, čo prežilo a čo, naopak, zaniklo z identity kedysi slávnych uhorských žúp (stolíc) na území Slovenska, je opodstatnené všade inde, len nie v kraji pod Babou horou. Je zrejmé, že tu stále žijú hrdí Oravci a Oravky.

Pred sto rokmi vzniklo hnutie, ktoré sa stalo globálnym fenoménom. V našich končinách to skauti nikdy nemali jednoduché. Prežili roky rozmachu, ale aj obdobia zákazov a prenasledovania. Hoci tie im už dnes nehrozia, musia čeliť úplne novým výzvam.

Palestínsky lekár Ašraf al-Hazuz, dnes 37-ročný, spomína na osem rokov, ktoré strávil v líbyjských väzeniach. Opisuje mučenie, ktoré si vytrpel u Kaddáfího zabijakov, a utrpenie piatich bulharských zdravotných sestričiek, ktoré boli uväznené spolu s ním.