Slovenské dejiny majú zmysel pre iróniu. Základné politické reálie sa nemenia, alebo menia len minimálne, ale roly sa dokážu prekvapivo vystriedať.

Prognóza spred roka z tohto miesta, že zachovanie stability nie je na pomery tejto koalície vôbec minimalistická požiadavka, sa naplnila. Aj keď dejiny slovenskej demokracie lemujú i temnejšie periódy, rok 2011 je jeden z najhorších od založenia štátu.

Je to zvyčajný obrázok. Ak pri stole sedia iba chlapi a vedú husté reči, je len otázka času, kým pred jedným z nich alebo rovno pred všetkými pristane hora surového mäsa. Poriadny, nefalšovaný tatarák.

Keď predčasnými voľbami v roku 2006 skončila druhá Dzurindova vláda, bolo to len pár mesiacov pred riadnym termínom. Napriek tomu po nej vtedy zostali nedokončené veci. Jedným z najvypuklejších príkladov bolo zastavenie plánovanej privatizácie železničného Carga a bratislavského letiska. Nový premiér Fico síce tvrdil, že fráza „štát je zlý vlastník“ patrí akurát do „neoliberálnych brožúrok“, lenže vývoj nasledujúcich rokov dal brožúrkam za pravdu.

Posledný piatok, asi okolo piatej hodiny nadránom, sa v Európe všetko zmenilo: britský premiér David Cameron zaželal štátom eurozóny pri budovaní fiškálnej únie veľa šťastia a znelo to ako britská rozlúčka s EÚ. Pre Slovensko, mentálne pripútané na Nemecko, to však neveští veľa dobrého.

Tvrdí, že trh potrebuje svedomie. Zároveň volá po takom sociálnom systéme, ktorý si štáty môžu dovoliť. S rozvíjajúcimi sa ekonomikami treba podľa neho viac rátať, no budúcnosť vlastnej krajiny ho napĺňa pesimizmom. Britský ekonóm Ian Scott.

Taliansky spolupracovník .týždňa Matteo Fagotto sa vrátil do Egypta, ktorého po páde Mubarakovho režimu čakali prvé slobodné parlamentné voľby, no hnev demonštrantov pokračuje. Ich terčom je v súčasnosti armáda, podľa nich pokračovateľ bývalého režimu.

Boli časy, keď európsku integráciu charakterizovali štyri základné slobody. Dnes sú to tri nápadne podobné problémy s jedným menom. Volá sa deficit. Európsku integráciu dnes charakterizujú tri deficity.

Bez nej si pomaly nevieme predstaviť nijaký jablkový koláč, pridáva sa do čokolády a iných dezertov, je súčasťou mnohých likérov. Berieme ju ako samozrejmosť, pričom máloktorá korenina má taký zvláštny príbeh ako práve škorica. Sladké drievko.