Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Egypt a voľby

.matteo Fagotto .časopis .týždeň vo svete

Taliansky spolupracovník .týždňa Matteo Fagotto sa vrátil do Egypta, ktorého po páde Mubarakovho režimu čakali prvé slobodné parlamentné voľby, no hnev demonštrantov pokračuje. Ich terčom je v súčasnosti armáda, podľa nich pokračovateľ bývalého režimu.

„Je to smutné, ale potrebovali sme brutálny budíček, aby sme sa prebrali a vyšli znovu do ulíc žiadať naše práva.“ Nermin Serhanová je v strednom veku, má deväťročné dieťa a pracuje ako tlmočníčka. Veľmi dobre vie, aké dôvody ju pred dvoma týždňami vyhnali opäť na Tahrírske námestie. „Pôvodný plán znel, že prechod k demokracii bude trvať šesť mesiacov, ale neuskutočnil sa. Potom nás začala armáda, ktorú mnohí pokladajú za národnú inštitúciu, mlátiť a zabíjať. Tí ľudia boli menovaní Mubarakovým režimom. Naozaj sme si mysleli, že sa zachovajú lepšie ako on?“ V stane na kraji Tahrírskeho námestia, ktoré sa stalo symbolom egyptskej revolúcie, sedí skupinka mladých demonštrantov a súhlasne prikyvujú. Jeden z nich, 27-ročný Ahmed el Mahedí, pochádza z mesta Tanta v delte Nílu. „Do Káhiry som  prišiel, pretože situácia u nás už bola nezvládnuteľná. Videl som, ako sedemročného chlapca trafili guľky z policajnej pušky,“ opisuje. „Keď som sa ho pokúsil zachrániť, zahnali ma slzotvorným plynom.“ Nermin a Ahmed patria k tým tisíckam ľudí, ktorí okupujú Tahrírske námestie od soboty 19. novembra, keď sa nové kolo protestov proti Najvyššej rade ozbrojených síl (orgánu, čo po páde Husního Mubaraka vládne Egyptu), premenilo po konflikte ozbrojených síl s civilistami na jatky. Odvtedy si zrážky medzi demonštrantami a bezpečnostnými silami vyžiadali v celej krajine 43 životov, väčšinou v Káhire a Alexandrii. .neodídeme!
Kým spočiatku demonštranti vychádzali do ulíc na protest proti pomalej transformácii a proti návrhu ústavy, ktorý by neumožnil civilnú kontrolu armády, po zrážkach sa požiadavky námestia radikalizovali. Ľudia, ktorí tu táboria, chcú odstúpenie Najvyššej rady ozbrojených síl a namiesto nej si želajú vládu národnej spásy, ktorú by viedli civilisti. Požadujú aj  odsúdenie tých, čo sú zodpovední za zabíjanie protestujúcich. Ďalším bodom je zákaz pôsobenia v politickom živote pre funkcionárov starého režimu aspoň na päť rokov. Tvrdia, že z námestia neodídu, kým ich požiadavky nebudú splnené. „Vojenská diktatúra nemôže rozumieť demokracii,“ vysvetľuje Muhammad el Hadarí, 32-ročný právnik z Banhy. „Chceme, aby boli ľudia, zodpovední za tie zločiny, ihneď súdení.“
Dnes na námestí a v jeho okolí vidieť len málo stôp po boji, ktorý sa tu odohral ani nie pred desiatimi dňami. Zápach toxických slzných plynov, ktoré používali bezpečnostné sily, sa vyparil, a zmizli aj mláky krvi ranených a zabitých. Jediným svedectvom napätia, ktoré stále obklopuje mesto, sú bariéry z betónu a ostnatého drôtu. Vztýčila ich polícia na ochranu ministerstva vnútra, ktoré sa stalo jedným z terčov hnevu demonštrantov. Sporadicky po celom námestí prepukajú šarvátky medzi demonštrantmi a skupinkami pouličných predavačov, ale aj „gaunerov“, ako tahrírski okupanti nazvali mládež, ktorá podporuje armádu. Na námestí stále pôsobia poľné nemocnice, v stanoch pracujú dobrovoľní lekári. Pred stanmi čakajú sanitky, ak by bolo potrebné rýchlo vyraziť k zranenému alebo darovať krv. „Lieky a lekárske nástroje nám poskytujú civilisti, kupujú ich a potom nám ich odovzdávajú na znak podpory,“ vysvetľuje 20-ročný Muhammad Saíd, študent zubného lekárstva, z ktorého sa stal tiež dobrovoľník. „Nemocničné stany sú teraz prázdne, ale ešte pred týždňom boli plné ľudí, ktorí sa po vystavení slzotvornému plynu dusili, trpeli vysokým tlakom a psychedelickými účinkami týchto látok.“ .týmto voľbám neverím
Protesty na Tahrírskom námestí ani nemohli prísť v citlivejšom období egyptských dejín: minulý pondelok a utorok sa v deviatich provinciách krajiny konali parlamentné voľby. Bolo to prvé ľudové hlasovanie od pádu Mubaraka a tiež prvý krok v dlhom procese, ktorý sa skončí prijatím návrhu novej ústavy a v roku 2012 voľbou ďalšieho prezidenta. Milióny ľudí v Káhire viac či menej trpez livo čakali celé hodiny od skorého rána, aby sa mohli zúčastniť na takomto historickom momente. Ako sa dalo pri prvých demokratických voľbách čakať, organizácia mala ďaleko od dokonalosti. Niektoré volebné miestnosti boli zavreté pre nedostatok komisárov a ďalšie sa otvorili aj viac ako dve hodiny po stanovenom začiatku. Aby to mali ľahšie aj voliči, ktorí nevedia čítať a písať, každá strana alebo kandidát mali svoj znak – mnohé z tých znakov zobrazovali bizarné predmety, ktoré nemali nič spoločné s politikou: mixéry, piecky, nádrže, kytice kvetov, jachty i futbalové lopty.
V pondelok a v utorok vyzeralo ešte aj Tahrírske námestie prázdne, pretože demonštranti sa striedavo vyberali voliť. M. H., 28-ročná lektorka z Káhirskej  univerzity, ktorá požiadala, aby smela zostať v anonymite, povedala, že šla voliť len preto, aby sa vyhla pokute 500 egyptských libier (okolo 62 eur). Touto pokutou hrozil štát ľuďom, čo nepôjdu hlasovať. „Na hlasovací lístok som len napísala dolu s armádou,“ vysvetľuje. „Nemám dôveru v tieto voľby. Deväťdesiat percent kandidátov som nepoznala a kandidovať mohol hocikto, neboli tam nijaké podmienky, ani vzdelanie, ani skúsenosti. Tí ľudia chcú len hmotné výhody.“ Niektorí ľudia voľby bojkotovali, pretože si myslia, že vojenská rada ich sfalšuje, ale mnohí iní sa rozhodli uplatniť svoje demokratické práva. „Niet rozporu medzi tým, čo žiadame, a účasťou na voľbách. Voľby sme nikdy neodmietli,“ vysvetľuje 35-ročný lekárnik Usáma el Maghrabi. „Ale neodídeme, kým naše požiadavky nesplnia,“ dodáva právnik el Hadari. „Nič sa v tejto krajine nikdy nezmenilo, kým ľudia nevyšli do ulíc.“ .bojíme sa islamistov
Mnohí voliči, ktorí prišli do volebných miestností, mali túto skúsenosť prvý raz, keďže vravia, že za predošlého režimu boli voľby len stratou času. „Hlasovanie mi zabralo tri minúty, ale aj keby som bol vo volebnej miestnosti strávil tri dni, stálo by to za to,“ hovorí Walíd Tárik, 36-ročný manažér, ktorý pracuje pre firmu  Lufthansa Cargo. Hlasoval v bohatej a dobre organizovanej oblasti Masr el Gdída. „Do budúcnosti Egypta sa pozerám s veľkým optimizmom.“ V ľudovejšej oblasti Šubra sa objavovali celkom iné scény – tisícky ľudí stáli vo vyše kilometrových radoch a niektorí frustrovaní voliči si hnev vyvolaný dlhým čakaním vylievali na bezpečnostných silách.
Dvadsaťpäťročná Fatma Muhamad, ktorá skončila Právnickú fakultu Káhirskej  univerzity, znechutene vysvetľuje, akému nátlaku ich vystavili islamisti, napríklad saláfisti a Moslimské bratstvo voličov. „Viedli tvrdú kampaň a agresívne presviedčali ľudí, aby za nich hlasovali,“ vysvetlila mi.  Fatmine obavy nie sú ojedinelé: časť egyptskej spoločnosti sa obáva možného víťazstva Strany slobody a spravodlivosti, čo je politická organizácia prepojená s bratstvom. Aj keď oficiálne výsledky ešte čakali na zverejnenie, predstavitelia tejto strany už hlásali, že získala najmenej 40 percent hlasov. Taký počet by im poskytol rozhodujúci náskok pred dvoma ďalšími kolami parlamentných volieb, ktoré sa majú zavŕšiť v januári.
Ľudia na Tahrírskom námestí už obviňujú Moslimské bratstvo zo „zrady revolúcie“, pretože zanechalo demonštrácie a sústredilo sa na voľby, ktoré podľa mnohých analytikov pravdepodobne vyhrá. Počas volebných dní patrili členovia bratstva rozhodne k najaktívnejším pomocníkom volebných komisií: rozdávali letáčiky svojej strany a organizovali státie v radoch. Bol to jasný znak, aké sú pre nich tieto voľby dôležité.  Jásir Bahá, 37-ročný elektroinžinier a dobrovoľník Strany slobody a spravodlivosti, ktorého sme stretli vo volebnej miestnosti v E  Tavfíji, patrí k nim. „Nie je vôbec pravda, že sme z radili revolúciu,“ hovorí. „Podporujeme to, čo chcú ľudia na Tahrírskom námestí, ale my to plánujeme dosiahnuť iným spôsobom. Na uliciach sme už boli, ale teraz chceme dať establishmentu čas, aby sme uvideli , ako zareaguje.“ Rovnaký názor malo dosť voličov, s ktorými som sa rozprával v pondelok. .potrebujeme prísne pravidlá
Ešte aj Fatma obvinila demonštrantov, že im chýba trpezlivosť. „Na demokraciu sme čakali tridsať rokov, a teraz nevyčkajú tridsať dní? Musíme dať vláde čas, aby sa venovala reformám.“ Veľa ďalších hlasov posielalo demonštrantov z námestia domov, jeden človek dokonca vyhlásil, že zabíjanie demonštrantov bolo oprávnené.
„Zaútočili na ministerstvo vnútra, to je veľmi významná budova. A čo mali bezpečnostné sily robiť? Potrebujeme prísne pravidlá a treba ich plnenie aj vymáhať,“ vysvetlil mi 38-ročný inžinier, špecialista na počítače, Michel Boulous. Kým niektorí voliči vyjadrili demonštrantom podporu, všeobecne nálada vo volebných miestnostiach zodpovedala realite v teréne. Bez ohľadu na to, ako nahlas a tvorivo oznamujú svoje požiadavky ľudia, ktorí okupujú Tahrírske námestie, predstavujú menšinu v krajine, ktorá má zrejme po krk nestability a neporiadku.
Minulý týždeň sa niekoľko metrov od námestia žilo presne tak, ako žije väčšina Káhirčanov: obchody boli od piatku normálne otvorené a čajovne i kaviarne napratané ako vždy. Ľudia sa tvária, akoby ich dianie na námestí, kde sa dennodenne konajú demonštrácie a znejú prejavy, ani nezaujímalo. Voľné hnutie od liberálov a socialistov po islamských fundamentalistov sa spojilo vo volaní po odstúpení vojakov z čela štátu. Aj sami ľudia na Tahrírskom námestí cítia, že  podpora verejnosti klesá, tvrdia však, že na ich názoroch to nič nemení. „Vojaci používajú rovnaký argument, prečo nemôžu vyhovieť našim požiadavkám,“  odvetí lekárnik el-Maghrabí. „V Egypte je nás osemdesiat miliónov. Nemali by sme vyjsť všetci do ulíc? Autor je stály spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite