„V hudbe nemá zmysel hrať sa na nemennosť hraníc.“ Tento výrok Mariána Vargu sa mi už niekoľko rokov spája s dvojicou festivalov. Jedným z nich je Arcus Temporum v maďarskej Pannonhalme, druhým sú Konvergencie. Arcus Temporum oslávil predposledný augustový víkend už desiate výročie svojho vzniku. O starobylom benediktínskom opátstve, pamiatke UNESCO, som na stránkach .týždňa už niekoľkokrát písal.

Počas tých hrozných augustových dní, keď málokto sledoval, čo sa vôbec deje, prišla správa, tehotná významom vo viac než len v jednom zmysle. Británia zažíva babyboom, dôkazom čoho je nárast britskej populácie o 419 900 osôb z roka 2011 na 2012, čo je číslo, aké sme naposledy videli v roku 1972. Takýto nárast okamžite viedol k odhadom, že populácia Británie pravdepodobne o niekoľko desaťročí predbehne populáciu Francúzska aj Nemecka. Demografický vzrast nikto nečakal: časy ekonomickej krízy sa zväčša spájajú s poklesom pôrodnosti, čo vidíme aj dnes napríklad v Spojených štátoch.

Americký sociológ Peter L. Berger poukázal v úvahe Čo sa stalo sociológii na dve vážne deformácie sociológie, na jej ideologizáciu a metodologický fetišizmus. Odvtedy uplynulo vyše desať rokov. Naplno sa potvrdili vlastnosti odčarovanej spoločnosti, ako nazval Max Weber kvantitatívnu spoločnosť. Štatistické výskumy utvárajú verejnú mienku, ktorá následne formuje výsledky štatistických výskumov.

Sedela som niekde v parku Piešťanských kúpeľov, myslím že to bude už aj dva roky. Hrala džezová kapela, príjemne, večerne, nič extra, ale vkusné a letné to bolo. Nejaké štandardy s príjemnými sólami. Sedeli sme za okrúhlym stolom a niečo sme popíjali. Publikum vyzeralo inteligentne, pekne po každom sóle poslušne zatlieskalo, a keby nesedela pri vedľajšom stole tá zvláštna osoba, asi by to vyzeralo ako nejaký naaranžovaný večierok, kde každý vyzerá ako má a aj sa správa sa ako má. Hodný pekného letného večera v kúpeľnom parku. Tá osoba jediná nebola otočená čelne k pódiu.

Všetko zásadné sa udeje v detstve, niekedy medzi štvrtým, piatym rokom a, povedzme, dvanástym. Z vecí, čo boli prv, si zvykneme pamätať sotva fragmenty, a veci, čo boli neskôr, už sa nepodpísali takým definujúcim spôsobom. A veru neviem, odkiaľ to mám, aj ma to mrzí, o to viac, že v mojom prípade to sedí dokonale. Nevenujem sa ničomu, čo by nezačalo vtedy a tam. Filmy a seriály, knižky, videohry (o prvom kontakte v budapeštianskom Vidám parku niekedy inokedy) a, samozrejme, komiksy.

Znie to zdanlivo triviálne. Zmena v roku 1989 viedla k odstráneniu komunistického režimu, založeného na vláde jednej strany, na terore a represívnej funkcii verejnej a tajnej bezpečnosti, na milíciách ako paramilitárnej organizácii komunistickej strany, na kriminalizácii politiky, na triednej komunistickej ideológii a kádrovej politike vo vzdelávaní, výbere a výkone povolania, na kultúrnej a umeleckej doktríne socialistického realizmu, na obmedzení slobody pohybu, na uzavretých hraniciach a po roku 1968 na vojenskej okupácii a strate štátnej suverenity.

Sezóna letných blockbusterov je približne v polovici, tento rok sa začala mimoriadne skoro, už niekedy koncom apríla a potrvá tak asi do októbra. Je toho veľa, strašne veľa, človeka to dosť oberá o čas, no ale, čo ak by vynechal čosi zásadné a potom by mu to bolo ľúto?

Náboženstvo je ópium ľudstva, varoval pred 150-timi rokmi modernú Európu nemecký ekonóm Karol Marx. Podmienkou skutočného šťastia malo teda byť jeho zrušenie. Marxovi a jeho nasledovníkom uverili milióny, no pri dnešnom pohľade na vieru stoviek miliónov to vyzerá na dejinnú porážku ateizmu, a naopak, víťazstvo tradičných právd a múdrostí. Dôkazom sú milióny, ktoré v Brazílii prilákal prvý latinskoamerický pápež.

Na začiatku roka 2009 ešte Peter Sagan netušil, či sa bude v ďalších rokoch venovať cestnej, alebo horskej cyklistike. Úspešný bol totiž v oboch odvetviach. Napokon u neho vyhrala cesta, na ktorej svojím talentom šokuje celý svet.

Malý štát, veľký problém Luxembursko prežíva búrlivé obdobie, na aké nie je zvyknuté. Jean-Claude Juncker, premiér Luxemburska, rezignoval a rozpustil vládu, ktorú tvorila jeho Kresťanskosociálna ľudová strana v koalícii so socialistami. Veľkovojvodovi luxemburskému, ktorý je hlavou tohto štátu, odovzdal návrh na vypísanie predčasných volieb. Luxembursko sa inak tešilo stabilite, ekonomickej i politickej. Malo najvyššie HDP na hlavu a od roku 1995 toho istého premiéra.