Podľa jeho slov by iniciatíva mala výrazne negatívny dosah na slovenské domácnosti aj priemysel.

Záverečné vyhlásenie summitu, ktoré načrtne priority Aliancie, bude mať len päť odsekov a vojde sa na jednu stranu. Vyhlásenie po vlaňajšom summite vo Washingtone malo 5400 slov v 44 odsekoch.

Amerika ide zvláštnym smerom. Je možné, že by systém bŕzd a protiváh v skutočnosti nefungoval? Alebo je trumpizmus len dočasné vychýlenie kyvadla a všetko sa zase dá do poriadku? Európa by však mala v každom prípade prevziať za seba zodpovednosť. Hovorí Petr Kolář, český diplomat, ktorý bol veľvyslancom v USA a aj v Rusku.

Veriť v to najlepšie, ale pripravovať sa na to najhoršie. Alebo tak nejako. V praxi by to asi malo znamenať, že by som si mal pomaly začať vybavovať zbrojný pas. Nemám ho, ani som po ňom nikdy netúžil, ale ak by bolo najhoršie, asi by bolo dobré ho mať, tak by som mal začať konať.

Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá ide nesprávnym smerom, a vo svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať?

Ako mení AI bezpečnostnú mapu sveta? Mení nás samých? Aké výzvy môže predstavovať pre politiku, etiku, ľudskú identitu? Dokážeme kontrolovať dielo vlastnej invencie, alebo je to skôr problém našej sebakontroly? Hovoríme s Michalom Valkom, vedcom v oblasti umelej inteligencie.

Prezident Donald Trump požaduje od iránskej teokracie „bezpodmienečnú kapituláciu“. Čo to znamená? Uvažuje o údere USA na Irán?

Predseda vlády po ústavnej pasci na rozbitie opozície oznámil, že oficiálne uprednostňuje neutralitu Slovenska. V preklade to znamená pokyn voličom, aby hlasovali za vystúpenie z NATO. Všetko by nám malo byť jasné. Ale nie je.

V časoch, keď v Európe ešte vládli králi, žilo mnoho princov. Patril k nim aj Eugen Savojský (1663 – 1736), muž víťazných bitiek, podporovateľ umenia, milovník prírody i vášnivý poľovník. Na rozdiel od mnohých veľmožov nedostal bohatstvo do vienka, ale milionárom sa stal vlastným pričinením.

Zmeny svetového usporiadania môžu postihnúť najmä malé krajiny v strede Európy, ale nikto nevie, kde by sa také zmeny zastavili a ako by zasiahli aj veľké štáty. Čo môže Európa urobiť, aby sa nestala obeťou Ruska? V štúdiu .týždňa na Globsecu bol Michael Žantovský.