Česká spoločnosť ABS Jets poskytuje biznis lety komfortnými lietadlami pre solventnú klientelu z Prahy i Bratislavy. Avšak jej generálny riaditeľ Vladimír Peták chce ukázať aj za hranicami Česka a Slovenska, že „východný“ pôvod nemusí znamenať pochybnú kvalitu.

Noc na Azúrovom pobreží. Ležím v posteli a pri otvorených balkónových dverách načúvam moru. Občas – prv než vlna narazí na pláž – nastane úplné ticho. Skraja vyšplechnutie.

Slovensko sa uvelebilo v priemernosti – a je mu tam dobre. Stratila sa akákoľvek ambícia byť elitou. Podstatné je zabezpečiť sa a prežívať. V časoch Česko-Slovenska sme síce často hromžili na Prahu, ale zároveň sme sa chceli na ňu doťahovať. Dnes žijeme v otvorenom svete a naši ľudia, ktorí pôsobia vonku, sú v športe, vede a na iných pracoviskách často nadpriemerne úspešní. Doťahujú sa na kritériá a prostredie, v ktorom žijú. Ale tu nie je na koho sa doťahovať. Bratislava ako hlavné mesto stratila toto postavenie. Na Slovensku panuje a darí sa priemernosti.

Americká publicistka Anne Appelbaum, ktorej analýzy kremeľských stratégií v rámci súčasnej Európy patria medzi najzaujímavejšie čítanie, navštívila Prahu so svojou najnovšou knihou Železná opona. Pri tej príležitosti poskytla médiám niekoľko rozhovorov. Pre Echo 24 okrem iného povedala: „Pýtajte sa teda, ako môže Rusko získavať vplyv u vás. Nie podporou nejakých otvorene proruských hlasov, to ani pre nich nie je zaujímavé, ale podporou protieurópskych skupín.“ Zhodou okolností mi práve v tom čase kamarát poslal skvost od Sergeja Chelemendika.

„Já to ministru Schaublemu vytmavím,” prohlásil financministr řecké revoluční vlády Janis Varoufakis, který teď létá po Evropě, aby získal podporu pro konfrontaci s Německem.

Pred 46 rokmi sa v centre Prahy upálil študent Jan Palach. Hoci jeho spôsob protestu proti okupácii Československa a nastupujúcej normalizácii vyvolal rozporuplné reakcie, Palach sa stal symbolom odporu proti komunistickému režimu. V mene akých ideálov je dnešná generácia ochotná položiť aj svoj život?

Takže sa to dá. Základné pravidlá fungujú bez ohľadu na špecifiká lokálneho trhu, slovenský seriálový divák nie je vymletý nesvojprávny idiot a domáci tvorcovia nie sú zneuznaní géniovia, ktorí by najradšej robili umenie, ale to ich na rozdiel od seriálov neuživí, a tak robia tie, hoci v skrytom kútiku duše nimi pohŕdajú.

Fotograf, pedagog a kurátor Matúš Zajac je jméno, které bytostně spojujeme s fotografií. Vystudoval pražskou FAMU a bratislavskou VŠVU, kde se plně věnoval sociální dokumentární fotografii v ateliéru prof. Luba Stacha. Studia ukončil v roce 2003. Šest roků působil na katedře žurnalistiky Katolické univerzity v Ružomberku. V současné době pedagogicky působí na katedře žurnalistiky Filozofické fakulty Univerzity Komenského v Bratislavě a fotografuje pro magazín .týždeň. V roce 2011 vydal svou první autorskou knihu Podoby viery, na které pracoval dvacet let.

Špeciálne kluby dostupné pre všetkých, tzv. nízkoprahy, sa nachádzajú po celom Slovensku. Na štyroch príkladoch z Bratislavy vám ukážeme ich rôzne odtiene a rovnaký cieľ. Cez voľnočasové aktivity poskytnúť deťom a mladým podporu, prevenciu a poradenstvo.

Uprostred babieho leta som si zašiel, tu v Prahe, na farmárske trhy. Ovocie a zelenina ako na výstave. Maďarské klobásy, slovenské, francúzske, balkánske syry, rozvoniaval domáci chlieb a najrôznejšie pečivo. Čerstvé morské ryby, moravské vína, thajské (indonézske, arabské...) dobrôtky, ktoré ste si mohli nechať zabaliť alebo rovno zjesť. Pri jednom stánku som si kúpil kuracinu na paličke s ostrou omáčkou a reďkvičkami. Obsluhovala žena s tradičnou pokrývkou hlavy. K ruke mala Čecha a mladú dievčinu, ktorá hovorila po anglicky.