Pohľad na amerického speváka Adama Greena bol dosť žalostný. Oči, unavené z dlhej cesty, sa rýchlo zamilovali do miestneho piva, a tak spolu so skupinou zobral Pohodu útokom. Jeho koncert patril k najlepším na festivale.

Je krásne a sľubné vidieť, keď mladých ľudí, študentov a adolescentov zaujíma svet. Keď ich zaujímajú problémy iných. A je prekvapujúce, že vo svojom mladom veku majú ochotu pozrieť sa ďalej od svojho nosa.

Neďaleko môjho domu v Nepále je park. Je celý oplotený tehlovým múrom. Vchod je zdola od hlavnej cesty. Vstupné je len 2 rupie, vnútri je čisto, sú tam kvetinky, fontánky, hinduistický aj buddhistický chrám a nádrž s rybami. Dokonca aj výborný bazén, poriadne vychlórovaná päťdesiatka. Jediný problém parku je v tom, že my, a tisíce ďalších, bývame nad ním.

Stúpame s malou skupinkou do kultového horského mestečka Namche Bazaar. Stretávame starých hipisákov, čo si dávajú Everest Base Camp po tridsiatich rokoch. Väčšina ide so svojimi vyrastenými deťmi a krúti hlavou, čo sa to, preboha, stalo s ich rajom. Namche, kedysi útle kamenné mestečko, dnes vyzerá ako európske alpské mesto s farebnými strechami z vlnitého plechu.

O tom, že existuje psia krása, nepochybuje takmer nikto, kto má oči a v srdci aspoň kúsok miesta vyhradeného psom. O psej kráse sa píše aj hovorí ľahko, lebo psi vedia byť krásni na veľmi veľa spôsobov.

Je to krásne, keď si blížni pomáhajú. A keď sú k tomu vychovávaní odmalička. Dnes som išla so svojimi nepálskymi sirotami v autobuse a jednému chlapčekovi prišlo zle. Ako som ho niesla na rukách von z autobusu, ťahajúc ďalšie tri za sebou, vypadla mi peňaženka. Vôbec som si to v tom strese nevšimla a rýchlo som zohnala taxík, aby som chlapča dostala domov čo najskôr.

Po tom, ako mi vo vlaku nejakí zlodeji ukradli môj laptop, som zničená a uplakaná vystúpila v jednom z mojich obľúbených indických miest - Varanasi.

Takto pred pol rokom som napísala do tohto stĺpčeka dojemný príbeh nepálskeho dievčatka menom Pema. Dievča, ktorému zomrela mama, keď mala päť rokov, otec ju aj s dvoma bratmi opustil a ona sa prakticky stala mamou a vychovala bračeka Bishanta od jeho dvoch mesiacov.

Takže mám ísť voliť. Zatiaľ sa mi to ešte nikdy nepodarilo. Odkedy som dospelá, mala som len dve šance, a to som bola odcestovaná. Volila som za vstup Slovenska do EÚ, ale ozajstné voľby...až mám taký strach, že niečo spackám.

Viete, čo si vlani v celonárodnej televíznej ankete vybrali bratia Česi ako "knihu svojho srdca"? Neuhádnete, ani ja som neuhádla, hoci som ten záverečný televízny súboj sledovala na vlastné oči.