Keď Steve Jobs v roku 1979 navštívil laboratórium Xerox Parc, kde vyvíjali počítač s grafickým systémom, vyrazilo mu to dych: „Mal som pocit, že to bola najlepšia vec, akú som v živote videl.“

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš patria medzi päť slovenských politikov, ktorých bez námahy vymenuje nadpriemerný čitateľ českých novín (moja žena). Ich odchod vedie až k dôraznému zvolaniu, že Dzurinda bol „premiér, akého Česi nikdy nemali“ a „slovenský Helmut Kohl“ (Luboš Palata 5. 6. na iDnes.cz). Aj k oslavnému rozhovoru, v ktorom „otec reforiem“ Mikloš dostáva úctivú otázku, ako je spokojný s ich stavom (Luboš Palata 5. 6. v MF Dnes).

Cítime ju, keď si umývame zuby, nedá nám pokoj ani cez deň, keď si po jedle dáme do úst žuvačku. Na večer sa nám hojdá v zaliatom čaji, aby upokojila naše nervy a uvoľnila pľúca. Vždy iná a vždy tá istá mäta.

Čerstvá europoslankyňa za NOVA Jana Žitňanská hovorí, že na jej práci je najfrustrujúcejšie počuť od úradníkov vetu: pani poslankyňa, nedá sa. A najpríjemnejšie sú stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi, pri ktorých zistí, že sa to dá.

Ak ide o mňa, to šamanovo prekliatie Ronalda pred futbalovými majstrovstvami sveta za humorné nepovažujem. S okultnými praktikami nikdy nie sú žarty. Ale o inom som chcel. Od prvých majstrovstiev ten šampionát naberá na sile. Kam sa hrabú olympijské hry, čo sa sledovanosti týka?! Lámu sa všetky rekordy, aj ten o lete človeka na Mesiac. Zvláštne, odkedy existuje tento turnaj, ani raz nevyhral tím, ktorý by mal zahraničného trénera. V jednote je sila. Stávkové kancelárie lákajú do gamblerskej pasce stále nových klientov.

Filmový festival v Cannes otvorila svetová premiéra filmu Grace of Monaco, filmu o hollywoodskej hviezde Grace Kellyovej, zachytávajúceho jej život po tom, ako sa vydala za monacké knieža Rainiera III. V tom čase sa rozhoduje, či prijať ponuku Alfreda Hitchcocka na ďalšie filmovanie, alebo sa zapojiť do boja za osud novej vlasti. Na monackú kňažnú a jej fotografie spomína scenáristka Scarlett Čanakyová.

Príjmová nerovnosť obyvateľov sveta, o ktorej sa toľko hovorí, medzi rokmi 1970 a 2009 postupne klesala. Šok? Nezabúdajme, že svet nie je len USA. Nie zdanenie a následné prerozdelenie, ale zavedenie viacerých kapitalistických pravidiel v komunistickej Číne oslobodilo z chudoby stovky miliónov ľudí. A v celej Ázii rozbehlo nevídaný ekonomický rast, ktorý výrazne zlepšil životy viac než miliardy ľudí. O tejto najdôležitejšej správe za posledných 50 rokov sa hovorí podivuhodne málo. Namiesto skúmania tohto úspechu intelektuálov vyspelého sveta fascinuje, kto všetko má viac než oni.

Mladí vravia, že maturita je ako plot, buď ho prelezieš, alebo ťa prehodia. Tí, čo maturitu poctivo vydreli, s banálnosťou toho výroku súhlasiť nebudú. Tí, čo mali viac šťastia ako rozumu, si neskôr zadovážia diplomovku na kľúč, nebudú zabíjať čas vedeckým bádaním, radšej veselo žiť a málo premýšľať. To je obraz Európy, ktorá je čoraz viac zmľandravená, ktorá stráca vytrvalosť a vernosť na ceste, lebo na nej treba aj všeličo odtrpieť.

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha nahrávok britskej a americkej tajnej služby, ktoré vznikli odposluchmi rozhovorov nemeckých vojakov v zajateckých táboroch počas druhej svetovej vojny (Neitzel, S., Welzer, H.: Vojáci. Protokoly o boji, zabíjení a umírání. Academia, Praha 2014). O čom si rozprávali? Napríklad:„Shazovat bomby se pro mě stalo potřebou. To tě tak zasvrbí, skvělý pocit. Skoro stejně tak dobrý, jako někoho odprásknout.“ (Nadporučík luftwaffe, 17. 7. 1940, s. 85).

Keď si konečne aj Rómovia na Slovensku zvolili kráľa, romano thagaris ke Slovačiko, plný radosti som sa ponáhľal do Košíc. V hlave mi vírila otázka, či v skutočnosti aj Slováci netúžia po nejakom monarchovi, v ideálnom prípade hodne vzdialenom. Po 21 rokoch demokratického sebaurčenia sa už dá povedať, že miestny ľud, skrátka, nemá veľmi chuť si vládnuť. Volebná účasť pri voľbách do Európskeho parlamentu sa Slovensku dosiahla dokonca historický rekord – 16,96 percenta.