Hosťami boli: Tomáš Klvaňa, New York University Daniel Bútora, exriaditeľ slovenskej redakcie RFE Roman Joch, exporadca Petra Nečasa Pavol Hardoš z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť

Po dlhej pauze sa vraciame s rubrikou Trikrát na okraj: tentoraz o bratislavskom ťažení Uwe Kruppeho, bláznivom pokračovaní vojny Mikloš-Radičová a o obnovení sanatória Koch.

Ozveny vyšinutých reakcií na vymenovanie poradcu čerstvého českého premiéra Petra Nečasa sa doniesli už aj na Slovensko. Protijochovská vzbura je na jednej strane úsmevná. Ale svojou agresívnou lživosťou je aj nebezpečná.

Druhá moskovská cesta je vrcholom ruskej politiky slovenského premiéra. Robert Fico ňou rozvracia domáci konsenzus platný po Mečiarovi a aj spoločnú líniu EÚ voči Kremľu.

Napadla mi poľská jazda. Teda vždy, keď idem od Naschmarktu smerom k Mumoku, myslím na to, ako sa tureckí velitelia čudovali, prečo viedenský vinohradníci klčujú vinice na kopci v dňoch, keď sa tureckí zákopníci nebezpečne približovali vykopanými šachtami k múrom Viedne s úmyslom vyhodiť ich do vzduchu. Nedošlo im to zrejme ani v to ráno, keď sa na svitaní zjavili na vrchu kopca tisíce okrídlených jazdcov. Ich brnenia a prilby a hlavne obrovské krídla akoby horeli v žiare vychádzajúceho slnka.

Kde sa vzala tá čudná slovenská averzia a povýšenosť voči Poliakom?

Všetci sme vedeli, že s prezidentom Milošom Zemanom bude zábava. A všetci sme tiež videli, že občas urobí Českej republike hanbu. Ale ani tí najväčší „optimisti“ v tomto smere netušili, do akých „výšok“ je Zeman schopný vyletieť a následne do akých hĺbok spadnúť. Všetko sa začalo októbrovou návštevou Číny. Nikto nečakal, že pragmatik Zeman, velebiaci big-business, bude v Číne hovoriť o ľudských právach. Lenže miera jeho poklonkovania čínskym vládcom bola nedôstojná.

Stretnutia skupiny Bilderberg sú podľa milovníkov konšpirácií nebezpečné a zákerné. Realita je oveľa prozaickejšia a nudnejšia. Bilderberské stretnutia zďaleka nie sú také diabolské seansy. Sú to diskusné a spoločenské stretnutia, to áno, stretávajú sa tu mocní a bohatí, čo tiež sedí, takisto ako fakt, že ide o príležitosť k politickému a ekonomickému lobingu. Ale inak ide o stretnutia, ktorým dominujú vyslúžili dôchodcovia.

Už starogrécky historik Thukydides v svojom klasickom diele objasnil, prečo ľudia vedú vojny. Ide im o strach, záujem a česť.

Hovorí sa, že človek má žiť tak, aby ani deň pred smrťou nemusel svoj život meniť. Znie to zaujímavo, ale až zoči-voči skutočnému umieraniu býva jasnejšie, čo všetko to znamená.