Vraciam sa z návštevy u svojej sestry z Prahy, kde sú detské ihriská strážené vrátnikmi a udržiavané záchody s prebaľovacími pultmi. Staré ihriská nezmizli, sú zrekonštruované a pribudli k nim nové. Čumím na ohromnú šmýkačku napasovanú do petřínskeho svahu ako kovový vodopád. Pýtam sa sestrinho muža, ako je možné, že ihriská nezmizli ako u nás. Vraví: „Nedali si ich zobrať.“ Hovorím: „Kto?“ Pokrči plecami: „ Aktivistky, matky, právničky, disidentky.“ A to je ten rozdiel medzi nimi a nami. Angažovanosť verejná, ľudská.

Európa má mŕtvoly na vlastnom prahu. Ešte neubehla prvá tretina roka, a pri pokuse prekonať Stredozemné more zahynulo odhadom 1 750 migrantov. Osemsto ľudí sa utopilo len pri stroskotaní jednej jedinej lode. Už dávno nastal koniec éry, keď sa o migrantoch dalo diskutovať. Treba niečo spraviť.

Debatovať s basgitaristom Martinom Višňovským a gitaristom Ľuboslavom Petruškom z Chiki liki-tu-a je ako ocitnúť sa priamo v ich pesničke. Pri odpovediach sa tvária vážne, potom pr

Žijeme v čudnej dobe paradoxov. Prekročenie tabu vždy znamenalo v dejinách ľudstva krok do neistoty, do púšte, priepasti a smrti. Existovali trináste komnaty intímnej sféry, do ktorých sa nesmelo vkročiť. Mohlo sa do nich len nazrieť kľúčovou dierkou voyeurizmu. Dnešná civilizácia sa priam vyžíva v ich detabuizácii. Obscénnosť tela sa stala mediálnym tovarom. Na trhu sa ponúka životná pornografia každého druhu a v každý čas.

Moderné informačné technológie sa od začiatku chápali ako základný znak prevratnosti našej doby, víťazstvo otvorenosti a slobody. Končil sa čas, keď sa dal náš vtedajší svet reálneho socializmu krásne odizolovať od hnusného kapitalizmu a imperializmu. Stačili rušičky Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, zákaz dovozu západnej tlače, prohibícia západných knižiek na trhu, v knižniciach a ich habanie na medzinárodných poštách, kontrola reprodukčnej techniky na každom pracovisku. Počítače akoby neexistovali. Boli to zlaté časy izolácie, ešte aj ten televízny signál sa šíril z Rakúska a Nemecka len do prihraničia.

Poľsko-americké spojenectvo je nanič, vyjadril sa údajne poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski začiatkom tohto roku. Vyplýva to z nahrávky odpočúvaného rozhovoru, ktorú získal časopis Wprost. Sikorski je považovaný za proamerického politika a tým väčší šok jeho slová spôsobili.

Jednou z vymožeností naší údajně zkažené západní civilizace je svobodná sebekritika. V jakémkoliv konfliktu Západu s nezápadními zeměmi se tak okamžitě vynoří celá plejáda kritiků, kteří budou argumentovat, že chyba je na naší straně. Kdyby prý byl Západ vstřícnější, prozíravější a celkově tak nějak morálnější, bylo jistě možné některým konfliktům buď úplně předejít anebo je alespoň řešit jinak.

V jasličkách si môžeš s Bohom potykať, alebo s ním naložiť, ako len chceš. O tom bol Herodov pokus. Existuje tiež legenda o chlapcovi mocného miestodržiteľa v Judsku. Tento 13-ročný nezbedník hodil raz pečené kurča, pripravené otcovi k obedu, psovi. Zhrozená matka ho rýchlo poslala na trh nakúpiť potraviny. Chce urobiť náhradný obed, pretože vie, že chlapec má pri otcovi sparťanskú výchovu.

V týchto dňoch si pripomíname 25. výročie úteku východných Nemcov cez Prahu na Západ. Český fotograf Tomki Němec bol vtedy pri tom. Prečítajte si jeho spomienky a pozrite si fotografie.

Po dlhom čase veľkého mieru a malých vojen, o ktorom si všetci mysleli, že bude trvať večne, vypukla prvá svetová vojna. Dôvody boli rôzne; mocnosti sa bili o trhy a teritóriá a vsali do svojho mocenského zápasu doslova celý svet. Jedným z dôvodov však bola celkom iste aj generačná vzbura synov proti otcom. Synovia sa hnali s vytreštenými očami do vojny ako lumíci do mora, kapali ako muchy za zvukov propagandistických píšťal, ktoré zneli často z úst najtalentovanejších spisovateľov, básnikov a prozaikov, slúžiacich v teplých vojenských spisovniach, kde vymýšľali vzletné slová, velebiace vojnu.