Cár Ivan Hrozný strihal bojarom brady. Stalinovi spolustolovníci sa odvážili rozprávať o Stalinovi len na záchode. Netušili, že ich odpočúva a hovorí im klozetoví Sokrati. Putin si to už myslí o celom svete a nepotrebuje ho ani odpočúvať. Má to ohúrenie, bezmocnosť a nárek, že sa nedá nič robiť, ako na dlani. Ruská okupácia Krymu sa síce všeobecne chápe ako flagrantné porušenie povojnového usporiadania sveta, popretie princípu suverenity, zakotvené v Charte OSN a nebezpečný precedens, zavádzajúci do svetovej politiky princíp ber, koľko vládzeš, ale rovnako začína pribúdať slov o tom, že treba chápať aj Putina, ktorý vníma suverenitu ako mocenský nástroj, a nie ako právo. Putina nie je ťažké pochopiť; robí len to, čo mu dovolia iní. Ťažšie je pochopiť tých iných.

Keď som bol v Moskve prvýkrát, bolo to pred tromi rokmi a bývali sme v Slovenskom dome. Dňa 24. januára 2011 tam v pristávacej hale letiska Domodedovo teroristi odpálili nálož, ktorá usmrtila desiatky ľudí. Z našej skupiny som mal jediný 18 rokov a volali mi z veľvyslanectva, nech sa druhé ráno so spolubývajúcimi dostavím na pohovor. Dostali sme malé zošitky, ako majú deti na základných školách, ktoré sa boja, že im učiteľka za ťahanie dievčenských vláskov zapíše poznámku. Každý odchod zo Slovenského domu sme tam museli zapísať: či to bol nákup, škola, cesta do divadla, alebo k bankomatu.

Na schôdzi zdvihol ruku. Riaditeľ im povedal, nech hovoria na rovinu. Čo si myslia. Využil to teda na to, aby nahlas povedal niečo, čo v sebe už niekoľko mesiacov dusil. Začal hovoriť o nízkych platoch zdravotníckeho personálu, potom o špinavých priestoroch, nedostatku vody, poslednom rozbitom sterilizátore, a vôbec, o pretekaní a plytvaní vodou v celej nemocnici. Nezastavil sa a pokračoval ďalej o teple v čakárňach, keď sa do nich nahrnú pacienti a o nedostatku chirurgických nástrojov na sálach. Svoju reč ukončil slovami: „Toto sa nedá vydržať. Nikto to nemôže vydržať.“ Sála sa ponorila do nepríjemného ticha.

Keď pozvali Suzanne a Csaba Kissovci v roku 2000 na Slovensko dalajlámu, narazili na nečakaný problém. Ministerstvo zahraničných vecí im totiž zrušilo pôvodne prisľúbenú ochranku. Manželia Kissovci napokon využili ponuku od človeka, o ktorom dovtedy nikdy nepočuli – Andreja Kisku z Popradu.

Po tom, ako roboti vytlačili ľudí z fabrík, si brúsia zuby aj na strednú triedu. Stroje sú rýchlejšie a lacnejšie ako my, a tak automatizácia v priebehu dvadsiatich rokov ohrozí polovicu súčasných pracovných pozícií. Ako sa im teda ubránime?

Popri treťom premiérskom mandáte Viktora Orbána, ktorý je v rámci nových demokracií historický (Mečiar bol po voľbách premiérom iba dvakrát), poskytli maďarské voľby aj iné pozoruhodnosti. Víťazný Fidesz v nich získal menšiu podporu než pred štyrmi rokmi, kým porazených – druhú ľavicu a tretí Jobbik – naopak volilo viac ľudí než v roku 2010. Ale nebude im to nič platné, pretože aj „vďaka“ volebným pravidlám, ktoré si Fidesz ušil na mieru, zostáva pomer mandátov približne po starom.

Nedávno mi jeden arménsky priateľ rozprával, že jeho krajina sa dnes topí v korupcii. Arméni celé dejiny zápasia o holú existenciu, a teraz, keď majú prvýkrát možnosť slobodne budovať svoj život, „idú sa sami zničiť“. Z Poľska zasa počujeme, že ľudia sú už unavení z Tuskovej vlády a znovu začínajú rásť preferencie Kaczynského nacionalistom. V Česku sa pre korupciu „zrútila“ dôvera ľudí v štandardné strany a v prieskumoch víťazia politické útvary, založené na silných jedincoch. Ani Maďarsko s Orbánovou politikou netreba opisovať. Postkomunistické Rumunsko či Bulharsko sledujeme z diaľky a nič im nezávidíme. A dramatické udalosti na Ukrajine nepotrebujú komentár.

Poslední traja Ujguri, ktorí boli zadržaní na americkej základni Guantanámo už žijú na Slovensku. Volajú sa Jusef Abbás, Sajdulláh Chalík a Hadžiabdal Abdulgupura. Ficova vláda im po dohode s Američanmi udelila azyl. Rozhodli sme sa priniesť portrét tohto etnika, jeho minulosti a ohrozenej budúcnosti v Číne.

Profesor Vladimír Krčméry z Univerzity sv. Alžbety, ktorá má v Afrike množstvo zdravotníckych projektov, nám dal s kolegom pred cestou do Kene a do Ugandy dobrú radu. Ak chcete našim slovenským zdravotníkom urobiť radosť, vezmite im klobásky, slaninu a svätenú vodu, povedal. Pochopiteľne, „svätená voda“ je krycí názov pre pálenku.

Astronauti sú zajedno: nič nevonia tak, ako vesmír. Keď už však majú tú kozmickú vôňu pripodobniť k niečomu pozemskému, vzdialene im pripomína automobilové preteky.