Je nádherne. Svieti slnko, od mora vanie mierny vetrík. Na obzore sa belejú skaly nad Sopotmi, hladinu pokojného mora križujú veľké – pre suchozemca obrovské – lode. Ukazovatele na cestách majú zvláštne nápisy: Kodaň, Helsinki, Stockholm.

S Róbertom Sedlákom sme sa stretli podvečer prvého septembra. Dôvodom nebolo rozoberanie slovenskej Ústavy, ktorá mala práve svoj Deň, ale jeho rádio, ktoré sa v tento deň druhýkrát narodilo.

Pod pokrievkou lenivého leta sa na nás ako luna za lunou valí udalosť za udalosťou.

V sobotu sa v Banskej Bystrici stretlo pár stoviek priamych účastníkov Slovenského národného povstania. Oslavovali 65. výročie historickej udalosti, ktorá poznačila celú budúcnosť a charakter slovenského národa. Dvaja z povstalcov – Vincent Kandera z Ľubele a Vojtech Rázus z Liptovského Mikuláša – na oslavách chýbali.

Hudba dokáže veľa. Okrem iného ma fascinuje to, ako vie hudba meniť vnímanie okolia – keď idem po bratislavskom Prístavnom moste a hrá mi Peťo Tázok, tak vidím industriálnu krásku na Dunaji, plnom tajomných spodných prúdov, žeriavy v prístave vyzerajú ako nejaké technoobry z inej planéty.

Ak zabiješ, budeš zabitý. Alebo zabijú tvojho brata, otca, syna, strýka. Ak sa nepomstíš zabitím, stratíš to najcennejšie – česť. Vyobcujú ťa, spália tvoj dom. Pol tisícročia vládne v Albánsku krutý Kánon Leku Dukagjiniho. Súbor zásad obyčajového práva stojí aj nad štátom, ktorý nedávno prijali do NATO a smeruje do EÚ.

Je letný prázdninový štvrtok, poludnie. V malej obci neďaleko Senca, v bežnej dedinskej krčme, akých sú po slovenských dedinách stovky, sa podáva obed. Je tu relatívne plno a pri štyroch výherných automatoch s blikajúcim názvom Wildpoker postávajú traja chlapci.

Na Slovensku študuje na vysokých školách čoraz viac ľudí. V porovnaní s 90. rokmi máme viac študentov medicíny, práva či sociálnej práce. Existuje len jedna výnimka. Na pohľad nenápadne, ale presvedčivo klesá počet bohoslovcov. Kresťanské Slovensko stráca seminaristov a mužských či ženských povolaní je čoraz menej.

Z minibusu som vystúpila na zaprášenú cestu a začula som smiech typický pre americké sitcomy. Otáčam hlavu za zvukom, smerom k jednej z reštaurácii. No pravdaže – na obrazovke bežia Priatelia. A v pozadí je panoráma nedotknutých laoských hôr.