K Rómom mám blízko. Dokonca rodinne veľmi blízko. S jedným žijem pod spoločnou strechou. Viem, že spletenec problémov, ktoré sme si navykli volať rómska otázka, by sa mal akútne rozplietať, a nie chronicky zauzľovať, ako sa to deje deň čo deň, niekedy potichučky, inokedy s hurhajom, ale nepretržito.

Bol neporovnateľne čistejší ako všetci ostatní. Mal iné, inteligentnejšie oči, a najmä nežobral. Nepýtal si peniaze ani keksíky, iba sa ma spýtal, ako sa mám, a potom si požičal moj mobil, aby zavolal domov mame. To je ďalšia nezvyčajná vec. Thamelskí chlapci nevolávajú domov. Nehovoria o svojom detstve ani o svojej mnulosti, a to najmä preto, aby si to nepripomínali. Žijú na ulici, spia na ulici na kartónoch, pritúlení k svojim spolupútnikom, pouličným psom a fetujú lepidlo z vrecka. V noci žijú a cez deň spia. V noci sa spať nedá – je zima.

Americké voľby ma ako prívrženca republikánov potešili. Za utešenú konzervatívnu hodnotu totiž na rozdiel od niektorých pomýlencov v našich radoch považujem rešpekt k menšinám, niečo, čo nám šikovne ukradli americkí demokrati a európski liberáli, ale to nevadí, veď napokon aj oni môžu niekedy priniesť niečo osožné. Výsledok nechajme výsledkom, americký dom je hádam postavený natoľko pevne, že nech Barack urobí čokoľvek, vydrží.

Prvýkrát verejne pripustil, že jeho cesty s KDH sa čoskoro rozídu. Hovorí, že stranícky predseda Figeľ je odtrhnutý od reality a kresťanskí demokrati už ani nestoja o záchranu. Prichádza s novou politickou platformou, na ktorej chce zjednotiť pravicu. Poslanec Radoslav Procházka.

Keď v roku 1994 Romney vyzval Teda Kennedyho, dlhoročného demokratického senátora liberálneho štátu Massachusetts, Kennedy sa ho snažil označiť za reaganovca. Romney to odmietol: „V časoch vlády Reagana a Busha som bol nezávislý. Nechcem, aby sme sa vrátili k Reaganovi a Bushovi.“ V roku 1994 prehral. Dnes, keď kandiduje na prezidenta, tak v ňom niektorí konzervatívci chcú vidieť prezidenta, ktorý zmení Ameriku tak ako Reagan. Podľa niektorých stratégov sú to posledné voľby, ktoré vraj môžu republikáni vyhrať so starou reaganovskou koalíciou. Ak by to malo Romneymu pomôcť, bol by to trochu paradox.

Kto je ten mormón, ktorý má šancu stať sa novým americkým prezidentom? Mitt Romney pôsobí dojmom politického robota, ktorého chcú republikáni za každú cenu dostať do Bieleho domu. Ale čo sú jeho skutočné ambície? Pohľad do pestrých rodinných dejín Romneyovcov ponúka istú odpoveď.

Pred niekoľkými rokmi ma moje obchodné cesty zaviali do Salt Lake City, hlavného mesta amerického štátu Utah. Potreboval som tam kúpiť internetovú doménu, ktorej vlastníkom bol chiropraktik Matthew Roller. Pred odchodom ma niektorí moji kamaráti z Arizony varovali, že v Utahu je veľa mormónov. Mormóni sú čudní, veľmi čudní, bolo ich typické vyjadrenie. A mňa premkli isté obavy.

O tom, či americké prezidentské voľby vyhrá Barack Obama, alebo Mitt Romney, rozhodne predovšetkým ekonomika. Novozvolený prezident však bude mať na stole aj dva obrovské bezpečnostné problémy. Prvým z nich je jadrový Irán. Druhým z nich je jadrový Pakistan.

Dvaja kandidáti sa stretnú v televíznom štúdiu, moderátor im kladie otázky a od ich odpovedí na tieto otázky závisí veľa. Po skončení debaty sa rozbehne mašinéria prieskumov, analýz a komentárov. Výsledok debaty mnohokrát vychádza skôr z dojmu, ktorý počas nej kandidáti vytvoria, než z toho, čo počas nej povedali. Jazyk tela je minimálne rovnako dôležitý ako slová. Tak v prvej prezidentskej diskusii, ktorá sa konala počas tohoročnej predvolebnej kampane, bez akýchkoľvek pochybností zvíťazil Mitt Romney nad Barackom Obamom.