Stáva sa z toho taký pekný zvyk. Je máj a ja sa zase plavím po rieke. A zase ma ten svet okolo európskych riek neprestáva prekvapovať. Toho roku som na rieke Baise približne v polovici cesty medzi francúzskymi mestami Toulouse a Bordeaux, v kraji, ktorý sa preslávil troma mušketiermi, husacou pečeňou a armaňakom, hrdým predchodcom svetovo známejšieho koňaku.

Stáva sa z toho taký pekný zvyk. Je máj a ja sa zase plavím po rieke. A zase ma ten svet okolo európskych riek neprestáva prekvapovať. Toho roku som na rieke Baise približne v polovici cesty medzi francúzskymi mestami Toulouse a Bordeaux, v kraji, ktorý sa preslávil troma mušketiermi, husacou pečeňou a armaňakom, hrdým predchodcom svetovo známejšieho koňaku.

Stáva sa z toho taký pekný zvyk. Je máj a ja sa zase plavím po rieke. A zase ma ten svet okolo európskych riek neprestáva prekvapovať. Toho roku som na rieke Baise približne v polovici cesty medzi francúzskymi mestami Toulouse a Bordeaux, v kraji, ktorý sa preslávil troma mušketiermi, husacou pečeňou a armaňakom, hrdým predchodcom svetovo známejšieho koňaku.

Viac ako šesť rokov som žil len 70 kilometrov od neho. Čo si mám teraz o tom všetkom myslieť?

Tých 140 miliónov korún je suma, akú si bežný Slovák zrejme nevie ani len predstaviť. Ale ani pre hokejistu Miroslava Šatana, ktorý pôsobil väčšinu kariéry v NHL, nejde o malé peniaze. Po odrátaní daní a odvodov je to jeho niekoľkoročný zárobok v tvrdej konkurencii najlepších hráčov sveta.

Emilio, oslovujem ťa tak akosi po taliansky, alebo ako, niekde som to zachytil, už neviem presne, kde, ale keď sa žena volá Emília, tak muž by sa logicky mal volať Emilio, znie to vznešene a nadnárodne. Takže Emilio, čítal som nedávno, že robili rebríček. Robiť rebríčky je teraz veľká móda a vyzerá to dôveryhodne, lebo sa to nedá nijako skontrolovať, či je ten rebríček naozajstný, alebo vymyslený.

Tridsiateho prvého mája 2011 uplynie presne rok od násilného incidentu, ktorý sa odohral medzi izraelskými vojakmi a "mierovými aktivistami" na palube tureckej lode Mavi Marmara.

Salónne reči sa u nás vedú v krčmách. Žiadne exkluzívne kluby plné mahagónového nábytku a triednej blahosklonnosti, ale podniky rôznych cenových skupín. Niektoré síce majú salóniky, ale v lepšom prípade ide len o oddelené miestnosti, v horšom o sklady záhradného nábytku.

Garant Katedry fotografie VŠVU profesor Ľubo Stacho má dve malé deti, takže sa musí riadne obracať v práci. Spolu s manželkou práve vydal knihu fotografických diptychov MOJA KRAJINA. To však nie je jediná vec, ktorá ho momentálne teší.

V roku 1980 som emigroval do Anglicka, pretože ma v Československu všetko štvalo. Mal som len dvadsať. Pravda je, že ma to tu štve aj dnes.