Predseda krajského súdu v kosovskom Gjilane Zyhdi Haziri dobre rozumie odkazu slovenskej diplomacie, že sa na neho teraz upiera veľa očí. Minulý týždeň rozhodoval o vydaní či nevydaní Bakiho Sadikiho na Slovensko. Reportér .týždňa bol pri tom.

„Je mi ľúto, Nový Zéland, teraz je na rade Brazília.” Týmito slovami ukončil hosťovanie literatúry protinožcov na Frankfurtskom knižnom veľtrhu v druhú októbrovú nedeľu jeho riaditeľ Jürgen Boos.

Náš severný sused opakovane čelí škandálom s problémovými potravinami. Na Slovensku tieto kauzy prispievajú k nedôvere voči poľským výrobkom, ktoré si nejeden spotrebiteľ spája predovšetkým s nízkou cenou i kvalitou.

My máme jar, leto, jeseň a zimu. V najchudobnejšej krajine západnej pologule prežili vlani štyri hrozné ročné obdobia. Zemetrasenie, hurikán, choleru a voľby. Štyri rany pre Haiti. Smrteľné a naďalej otvorené.

Máloktorá prechádzka dejinami Hontu je taká dramatická ako návšteva opevneného kláštora v obci Bzovík. Zažil vraždy mníchov aj útoky mocichtivých grófov. Lenže po deviatich storočiach je už pevnosť odkázaná na pomoc druhých. S receptom na jej rekonštrukciu sa o slovo prihlásili domáci Bzovíčania.

Ako vníma uplynulú sezónu a to, čo sa dialo na Slovensku a v Česku? Čo obdivuje na prvom československom prezidentovi? Ako vníma starobu, smrť a zmysel vlastného života? Martin Huba.

Prečo odišla od Igora Matoviča? V čom vidí plusy a mínusy strany Andreja Kisku a čo v nej chce robiť? A ako sa zmenila za tri a pol roka v politike? Veronika Remišová.

Pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia Nežnej revolúcie vznikla spolupráca Rádia Slovensko a občianskeho združenia Post Bellum SK, ktoré na Slovensku vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia.

Žijeme v dobe marketingu, o tom niet sporu. Ak sa zabudneme smiať, vyzerá svet neružovo. Fakty boli nahradené sloganmi, namiesto osobností máme nagélované figuríny a k marketingovým fígľom sa utiekajú aj vedci, snažiaci sa predať ďalej svoje poznanie.

Stovky, tisícky ľudí ráno čo ráno, deň čo deň zatvárajú dvere svojich sladkých domovov. Namiesto toho, aby ešte pozhoveli vo vlastnej kuchyni a vychutnali si „turka“ za pár centov, mieria k cudzím, aby pozhoveli s mokom za pár eur. Čo je na kaviarňach také príťažlivé? Ako hovoril jeden zo známych kaviarenských povaľačov Denis Diderot: „Čo na tom záleží? Veď nepíšeme majstrovské dielo, iba sa zhovárame.“