Stal sa svetovou jednotkou v ére Federera a Nadala, neodškriepiteľných kráľov ostatnej dekády, a to svedčí o jeho majstrovstve viac ako akákoľvek zbierka trofejí. Novak Djokovič sa už po semifinále Wimbledonu vyšplhal na čelo rebríčka ATP.

Zladený orchester z Nou Campu potvrdil očakávanú zvesť, že žijeme vo futbalovej ére FC Barcelona. Štvrtý triumf v Lige majstrov, z toho tretí za ostatných šesť sezón, je toho dôkazom. Wembley korunovalo sympatického vládcu, ktorý, tak ako v roku 2009, jasne prevýšil Manchester United.

Očakávaný príval reforiem v Medzinárodnej futbalovej federácii sa začal tým, že sa nezmenilo nič. Prezidentov protikandidát bol odpálený ešte pred voľbami a kongres ovládli šarm a istota prezidenta, ktorý už preskákal všeličo. Sepp Blatter stojí na čele FIFA od roku 1998 a úrad mu zverili aj na štvrté funkčné obdobie.  

Konferencia SFZ mala byť na jar, neskončila sa ani v septembri, ale najdôležitejšiu zmenu už máme za sebou: z Františka Laurinca je čestný prezident a z Jána Kováčika nový prezident SFZ.

Kiežby bolo viac slovenských mužstiev, ktoré za jeseň odohrajú vyše tridsať súťažných zápasov. Žilina, päťnásobný držiteľ ligového titulu, takúto jeseň zažila.

Nebol z toho historický deň veľkého futbalového tresku pre Žilinu. Na scénu Ligy majstrov chcela vstúpiť bez šminiek, bez potrebného defenzívneho náteru, chcela HRAŤ na veľkom európskom javisku proti titanovi tejto doby – a tak bola bez šance, akejkoľvek...

V marci uplynulo desať rokov, odkedy sa značka Slovenského futbalového zväzu spája so sloganom „Spojme sa pre futbal“. Pol roka po riadnej konferencii zväzu možno povedať, že náš futbal nebol nikdy rozdelenejší.

Prežívame rok futbalovej eufórie. Po skvelom lete na MS v Južnej Afrike je tu krásna jeseň pre MŠK Žilina. Tvrdo pracujúci klub, ktorý sa za posledných desať rokov neuveriteľne premenil, sa dočkal odmeny: načrie do bohato naplnenej pokladnice UEFA a vychutná si (minimálne) šesť pamätných zápasov v Lige majstrov.

Ani neviem, kde začať tento príbeh. Vyzeral ako ilúzia a sen, pretváral sa v čase nevyspytateľných 13 mesiacov. A skončil sa krásne, dojímavo, veľkou, doteraz nepoznanou radosťou. Sneh v Chorzowe sa roztopil prívalom našej futbalovej eufórie. Vrátila sa, hoci sme si mysleli, že jej už niet. Sme na majstrovstvách sveta!

Nezrúcali sme hierarchiu svetového futbalu, zatriasli sme však prognózami. Ako najväčší európsky outsider sme vyprevadili na cestu domov majstrov sveta, skončili sme v rovnakom kole ako Anglicko a Portugalsko. V Južnej Afrike sme zanechali sympatickú stopu, vďaka ktorej sa o nás aspoň na chvíľu hovorilo - a o to ide.