Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koaličná kríza pokračuje. Remišová si nevie predstaviť pokračovanie koalície bez sebareflexie

Zlatá brána

.marcel Merčiak .časopis .šport

Prežívame rok futbalovej eufórie. Po skvelom lete na MS v Južnej Afrike je tu krásna jeseň pre MŠK Žilina. Tvrdo pracujúci klub, ktorý sa za posledných desať rokov neuveriteľne premenil, sa dočkal odmeny: načrie do bohato naplnenej pokladnice UEFA a vychutná si (minimálne) šesť pamätných zápasov v Lige majstrov.

Postupy košických Tigrov v roku 1997 aj Weissovej Artmedie v roku 2005 sa rodili za veľmi dramatických okolností, v úlohe outsiderov. Postup Žiliny sa zrodil – až na prvé nečakané zakopnutie na Malte s Birkirkarou – celkom hladko. 
Nie je náhoda, že Žilina prehrala vonku v ostatných troch sezónach pohára UEFA, Európskej ligy a Ligy majstrov len dva z trinástich zápasov. Náš majster jasne prevýšil (najmä v prvých zápasoch vonku) Litex Loveč a Spartu Praha, bulharského aj českého šampióna. A keďže práve na Letnej urobil dôležitý krok do zlatej brány klubového futbalu, veríme, že zopakuje príbeh, aký sa na Letnej písal aj pred 16 mesiacmi, keď  tam náš národný tím vyhral nad Českom. Nebol z toho len prvoaprílový žart na účet susedov, ale potvrdenie postupového našliapnutia na MS 2010. 
Žilina taktiež opanovala sparťanskú pevnosť. Využila vážne absencie v radoch medzinárodne ostrieľanejšieho súpera a prevýšila silnú klubovú značku po všetkých futbalových stránkach. Zistili sme, že pod rukami Pavla Hapala sa v majstrovskej sezóne 2009/10 vypracovalo mužstvo, ktoré vie hrať útočný futbal s „vrbovským“ espritom (z rokov 2006 – 08) a zároveň vie byť obranne pevné, ako pod Radolského vedením v pohári UEFA na jeseň 2008. 
.tím a šaman z Gambie
Zrazu všetci vieme, že Martin Dúbravka je obrovským brankárskym prísľubom, že Mário Pečalka je ako Zdeno Štrba: čím starší, tým lepší, že Róbert Jež dozrel ako tvorca hry, že 20-ročný Beninčan Babatounde Bello sa po štyroch rokoch v klube vypracoval na záložný stroj európskych rozmerov; že Emila Rilkeho nemôžeme označovať za odpadlíka z českej ligy bez potrebnej kvality, že do formy, ktorú mal v čase označovania za supertalent, sa vracia Tomáš Oravec, že sú tu Majtán, Mráz, Guldan, Piaček. Žilina mala možno v minulosti aj kvalitnejšie kádre, s viacerými slovenskými reprezentantmi, ale nemala európsku razanciu. 
Tú vypointoval Momodou Ceesay. O žiadnom slávnom futbalistovi zo západoafrickej Gambie nevieme. Ani tamojší Škorpióni, t. j. národný tím, nikdy nepostúpili na MS. A predsa aplaudujeme hráčovi z tejto krajiny. Má 21 rokov, od roku 2007 bol postupne v Grasshopperse Zürich, v rezerve Chelsea a počas dvoch sezón odohral 25 zápasov belgickej ligy vo farbách KVC Westerlo (tento klub je pre Chelsea čosi ako „farma“). Vieme, že Westerlo ho pustilo do Žiliny na polročné hosťovanie a že za trvalý prestup žiadalo dva milióny eur. 
Ceesay ukázal, že je ich hoden: uviedol sa parádnymi gólmi a práve on zdeptal Spartu dvoma gólovými direktmi. Jeho akcie na Letnej aj v domácej odvete často dvíhali divákov (aj sparťanských) zo sedadiel a vyrážali dych. S loptou je nesmierne silný a napriek takmer dvojmetrovej výške neobyčajne obratný. 
Skúsení stopéri Sparty Řepka s Brabcom ho mali v Prahe plné zuby, podobne v Žiline mladá dvojica Hejda – Hoheneder. Slalom na Letnej, ktorý nezakončil gólom, bol najväčšou parádou, ku ktorej pridával ďalšie. Keďže sa nebojí, snaží sa preukázať svoje kvality, nie je schovaný. Možno musí popracovať na finálnej prihrávke, ale to sa od útočníka nečaká. Úlohu strieľať góly si plní perfektne a navyše – prináša pocitovú nadhodnotu, že ak dostane loptu, určite s ňou niečo pôsobivé predvedie. Uvidíme, ako sa presadí proti renomovaným stopérom na čele s Terrym. 
.cesta je cieľ 
Žilina dáva príklad celému klubovému futbalu na Slovensku. Zahrá si Ligu majstrov proti FC Chelsea, Olympiquu Marseille a Spartaku Moskva! Keď som si prezeral archívne zábery spred ôsmich rokov, keď získala prvý majstrovský titul, bolo podivuhodné, ako vtedy vyzeral žilinský štadión. Typická stará športová stavba zo socialistických čias. Za osem rokov prešli všetky tribúny a všetky priestory postupnými rekonštrukciami. Výsledkom je najfutbalovejší stánok na Slovensku. V Lige majstrov bude s kapacitou 11 000 miest síce najmenší, ale určite sympatický. 
Od roku 1995 podporuje MŠK Jozef Antošík, úspešný podnikateľ v hygienickom priemysle. Ak by sa hoci aj zajtra rozhodol od futbalu odísť, môže si povedať, že preň v Žiline urobil nesmierne veľa. Klub má pekný štadión a futbalovú akadémiu s vynikajúcimi tréningovými plochami v neďalekom Budatíne. Každý hráč alebo tréner, prichádzajúci do MŠK, má pocit, že v klube všetko funguje. Prostredie, ktoré Antošík a jeho spolupracovníci okolo futbalu v Žiline vypracovali, bude lákadlom pre mladých hráčov z každého konca Slovenska. 
To všetko je v ostrom kontraste s ambíciami, o ktorých sme roky čítali v súvislosti s majstrovskými klubmi v Košiciach a Bratislave. Pred 14 rokmi sme počúvali, aký krásny štadión vyrastie v Košiciach, že bude väčší a krajší ako štadión Sportingu Lisabon. Roky počúvame o Národnom štadióne, roky ho máme pred očami v podobe peknej makety. Vieme už, kde bude stáť, len nevieme, kedy bude stáť. Zostali len bratislavské štadiónové ruiny! 
Slovan sa z Tehelného poľa musel presťahovať na neďaleké Pasienky. Na ten Inter, na ktorom sa mala stavať v roku 2002 po plánovanom odstránení atletickej dráhy futbalová aréna. Také boli ambície v časoch úspešnej éry žlto-čiernych. Teraz sa klub podarilo vďaka aktivitám Jozefa Barmoša a občianskeho združenia zachrániť, hrá piatu ligu, ale nemá vlastný štadión a prišiel o domovské prostredie, v ktorom pracoval štyri desaťročia.
O štadióne Interu sme dlhé roky počúvali ako o nefutbalovom. A je to pravda. Hráči musia kráčať na trávnik rekordne dlhým tunelom v Európe. Dobre stavaní hráči Crvenej Zvezdy a Stuttgartu sa museli v predkolách Európskej ligy pod jeho stropom poriadne zohýbať. Boli tu dva prerušené zápasy – a to si na európskej pohárovej scéne náš futbal nepamätá. Proti Srbom vypadol elektrický prúd a trvalo 48 minút, kým sa znovu začalo hrať. Proti VfB bolo prerušenie síce len šesťminútové, ale keď sme videli, ako ponad fanúšikovské sektory a ponad hlavy divákov lietajú vytrhnuté stoličky, nebolo nám všetko jedno. 
V jadre domácich fanúšikov, zvanom Belasá šľachta, v tom jadre, ktorému hráči ďakujú po každom zápase, sa našlo opäť zopár primitívnych jedincov, ktorí využili nedostatočné bezpečnostné opatrenia. Dva týždne predtým pri návšteve Crvenej Zvezdy boli na Pasienkoch menšie policajné manévre a poriadok sa podarilo udržať. Proti Stuttgartu oddeľoval sektory tvrdého jadra domácich od fanúšikov hostí len chabý plot, bez bezpečnostnej zóny a bez stewardov alebo členov bezpečnostnej služby v hľadisku. Je to koledovanie si o veľký problém, trapézové balansovanie s životmi ľudí. A práve na týchto notoricky kritizovaných Pasienkoch začne národný tím kvalifikáciu ME 2012! (Chvalabohu, aspoň s Írmi hráme v októbri v Žiline.)
V pohárových týždňoch sme sa presvedčili o tom, že náš futbal má na viac. Podmienkou je udržanie jeho pracovitosti. Corgoň liga nebude úžasným divadlom, ale stále môže vyprodukovať dobrých hráčov. Aj o tom sme roky rozprávali, porovnávali sme sa s Čechmi, ktorým sme závideli ich legionárov, skvelú reprezentáciu, lepšie divácke zázemie, krajšie štadióny, investície do klubov, silnú Spartu, Slaviu, Liberec, Teplice, ktoré dokázali trápiť v Európe aj tých najsilnejších. Teraz sa zdá, že český futbal sa ocitol v bolestnom vákuu zmien a mnohí členovia jeho obce hovoria, že Slováci sa „dostali pred nás“. 
Udržanie pozitívneho smerovania nebude jednoduché: kluby aj reprezentácia ho musia podporiť dobrými výsledkami na medzinárodnom fóre. Stále však čakáme na to najpodstatnejšie: kedy futbal prinesie spoločenskú nadhodnotu, kedy sa stane dôležitejšou súčasťou našej kultúry, kedy v ňom prestaneme čakať na výsledky a naopak, budeme doň investovať, aby sa natrvalo zmenila jeho pracovná úroveň, kedy prestaneme ničiť štadióny a ihriská pre komerčné účely, alebo kedy ich začneme bez zbytočného proklamovania vo väčšom počte stavať a využívať. Žilinský príklad toho, že sa pri skromnosti, rešpekte a pokore dá urobiť pre futbal viac, tu už, našťastie, máme. 
Autor je komentátor STV 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite