Kríza eura eskaluje už viac ako dva roky. Štáty eurozóny sa zadlžujú, aby pomohli krajinám ako Grécko. Dokedy je možné kupovať si čas? Ako dlho vydrží Nemecko? O tomto a aj o iných problémoch hovorí Juraj Karpiš.

V INESS každoročne vystavujeme bloček, ktorý je horúcim kandidátom do štátnej bločkovej lotérie. Nemá však byť podnetom pre daňovú kontrolu – ide totiž o účet za služby štátu.

Hosťami boli: Juraj Karpiš, Mário Homolka, Robo Kirchhoff, Jan Gogola a Zuzana Piussi.

Juraj Karpiš hovorí argumenty proti eurovalu už niekoľko rokov. Stále kratšie a údernejšie.

Európski predstavitelia schválili záchranný balík pre Grécko! Neviem, ako dopadlo pondelkové krízové rokovanie o pomoci Grécku, tak som si pomohol titulkom z Reuters, starým päť rokov. Pasuje?

Island zvažuje znárodnenie tvorby peňazí. To, že aj ja tento v podstate socialistický sen považujem za zlepšenie súčasného stavu, hovorí veľa o kvalite dnešných peňazí.

Sociálnodemokratická vláda nás „učí platiť rozumný podiel daní“. A na politikov prepojené skupiny sa presne z týchto peňazí už dávno naučili beztrestne kradnúť. Nikdy ma nezaujímalo, za koľko nakupuje zemiaky reštaurácia, kam chodím obedovať. Ale pri nemocniciach musím riešiť, za koľko obstarali CT a koľko zas preplatili na chlebe.

Ktovie či v ECB oslavujú. Nemyslím novú 20-eurovú bankovku, ale dôležité výročie v nekončiacom boji proti kríze – práve sa končia trojročné neobmedzené úvery komerčným bankám.

Je desivé, ako rýchlo sa to v Európe zvrhlo. Objavili sa ekonomické sankcie a zákazy obchodovania a práve takýto vývoj neveští podľa mňa nič dobré.

„Ak si Rus kúpi jablko od Poliaka, získavajú obe strany. Inak by sa obchod neuskutočnil. Ak im to niekto zakáže, obaja budú chudobnejší. A je úplne jedno, či táto intervencia príde z Moskvy, alebo Bruselu. Obchodné sankcie vždy ničia bohatstvo a robia spoločnosť chudobnejšou,“ píše Juraj Karpiš. A dodáva, že „ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr ich môžu začať prekračovať armády“.