Dňa 22. novembra uplynulo päťdesiat rokov od atentátu na prezidenta Kennedyho v Dallase – a tak sa na tú „mokrú prácu“ (ako sa vraždám v profesionálnom žargóne medzi odborníkmi hovorí) pozrime z nečakaného uhlu pohľadu.

Najpodstatnejší – a v takej rýchlosti neočakávaný – výsledok volieb sa dostavil 24 hodín po zatvorení volebných miestností: a je ním pokus o samovraždu ČSSD.

Hovorí sa, že keď Boh stvoril svet, na siedmy deň si odpočinul v Riu de Janeiro. Niečo na tom asi bude. Nádherné mesto, známe výbornou klímou, sa totiž prítomnosti Boha teší dodnes. Z vrchu Corcovado, ktorý čnie 710 metrov nad morom, sa na tú záľahu ľudí pozerá tridsaťmetrová socha zmŕtvychvstaného Krista. Roztvorená náruč, otvorené srdce, dobrosrdečnosť. To nie sú len vlastnosti Krista, ale aj brazílskeho národa. Ak navštívite tento kus raja, privíta vás nielen ich kokteil caipirinha, ale aj úchvatné pláže, indiánske slnko, mocný oceán a tradičné jedlo feijoada – fazuľovica. Alebo samba a karneval, neodmysliteľná súčasť Ria a celej Brazílie. Sú to noci tanca a fantázie. Karneval je však aj príležitosťou na krádeže, nákup drog a prostitúciu. Áno, v Riu je kriminalita, ale platí jedno: Dodržuj pravidlá, upozornenia, odporúčania a nič sa ti nestane.

Vcelku je jedno, myslím si, či sa necháme viesť Desatorom, Ježišovou kázňou na hore, slovom Buddhovým, rozhovormi Konfuciovými, Kantom... mamkou, tatkom, podstatný je onen spoločný menovateľ všetkých pozitívnych spiritualít – nerobiť inému... a tak ďalej. Hroziaci prst autority najvyššej znamená, že poslušnosť voči normám spolužitia nie je až tak bezproblémová. Napokon, nie je bezproblémová odjakživa, a nie je bezproblémová ani pre mnohých rabínov, kňazov, buddhistov, konfuciánov, filozofov... mamky a tatkov.

Ak v lete navštívite Prahu, možno na električkách uvidíte červené papierové figuríny žien s nápisom ako „Som Irena a môj manžel ma bodol nožom.“

Kde leží Ukrajina? Súdiac podľa maďarskej diskusie sa občas zdá, akoby bola niekde za skleným vrchom.

D-Day! Minulý týždeň si spojenci z čias druhej svetovej vojny pripomínali 70. výročie vylodenia v Normandii, Dňa D. Deň D, 6.jún 1944, zmenil svet a smerovanie dejín. Bol to začiatok spojeneckej ofenzívy voči nacistickému Nemecku, ktorá napokon vyvrcholila jeho porážkou, a zároveň najväčší obojživelný útok v dejinách vojenstva.

Elitný americký historik Timothy Snyder napísal pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung rozsiahlu esej o Ukrajine, nemeckej politike voči tejto ťažko skúšanej krajine a Rusku. Text uverejňujeme s láskavým súhlasom autora.

V dvoch lietadlách priviezli v marci 2014 z kyjevského Majdanu do Prahy štyridsať ranených – všetci plní olova. Dvoch z nich si po nevyhnutných operáciách vzal môj ukrajinský kamarát domov. Povedali mu: „Strieľali do nás – neozbrojených – profíci, zabijaci.“ Tí muži už nikdy nebudú ako predtým. Hovorili o tom, ako ich „velitelia“ z Majdanu postupne miznú, nevedno ako a nevedno kam. Otázka znie, či je táto skúsenosť prenosná a aká je jej odolnosť voči demagógii, manipulácii, zneužívaniu…. a hrubej sile.

Tohtoročné pravidelné stĺpčeky vo svojom obľúbenom časopise začnem netradične: láskavému čitateľovi si dovolím odporučiť tri knihy, vydané v minulom roku.